Veľryby šedé v Baja Madalena

Úvod  /  Články  /  Veľryby šedé v Baja Madalena

Scenéria za oknami mikrobusu sa dve hodiny takmer nemení. Všade okolo cesty sa tiahne hnedá zem, posiata skalami, kaktusmi a nepreniknuteľnými suchými kríkmi. Sem tam nejaké obydlie, pozliepané zo všetkého možného, na „dvore“ vraky amerických áut a hrdzavé sudy na vodu.

Keď sa už Miro nástojčivo dožaduje zastávky na cigaretu, konečne zastavujeme pred príjemnou reštauráciou v malom mestečku. Čakajú nás raňajky. Po tom, čo som sa naučil „tortilla a rina“, čo sú placky, skoro ako naše lokše, už nemusím raňajkovať tú hroznú kombináciu: sladkú hrianku s volským okom, slaninou, fazuľou, a guacamole. Ešte sa dožadujeme štipľavej salsy a ako vždy, prinášajú nám dva druhy. Jednu takú, že horia ústa a druhú iba pre sebevrahov. Pivo s citrónom, káva a môžeme pokračovať ďalej na západ.
„Konečne“, počujem zo všetkých strán, ihneď ako vystupujeme. To patrí slnku a teplote vzduchu. Na Kalifornskom polostrove sa vyjasnilo a slnko riadne páli. Chlapi si utekajú kúpiť klobúky a ženy šatky. Čakajú nás minimálne tri hodiny na člne bez prístrešku.
Je nedeľa a zatiaľ čo sa náš vodič stará o kúpu lístkov a dohaduje sa s majiteľmi člnov, my obiehame stánky s množstvom nezmyselností pre turistov. Napokon fasujeme záchranné vesty a môžeme nastúpiť do pripraveného člna.
Len čo sa pohneme z prístavu, dvíha sa z vody pred nami obrovský chrbát a vzápätí jeden menší. Veľryby šedé putujú tri mesiace, preplávajú 1800 kilometrov, aby na pobreží Kalifornského polostrova priviedli na svet svoje mláďatá. Čln na chvíľu spomalí, ale Mexičan si to po chvíli rozmyslí a upaľuje ďalej na sever. Títo chlapíci už asi jednotlivé matky poznajú a vedia, ktorá im dovolí priblížiť sa s člnom a ktorá nie.
V diaľke pred nami sa predbieha niekoľko člnov o to, kto zaujme lepšiu pozíciu a kto lepšie odhadne, kde sa veľrybia matka a jej mláďa vynoria. Mláďatá, ktoré majú okolo šesť metrov vydržia na jeden nádych pod hladinou len zhruba päť minút a tak sa z člna každú chvíľu ozýva vzrušené: „Tam“. Vzápätí akoby sa more rozostúpilo, najskôr registrujeme obrovský stĺp vodnej triešte a potom už vodnú hladinu „reže“ obrovský chrbát matky. To je moment, kedy sa treba priblížiť. Nadýchnu sa asi päť krát a potom väčšinou opäť na päť minút zmiznú pod vodou. Pravdu povediac, príliš sa nám nedarí. Manévrujeme s člnom, snažíme sa priblížiť, ale veľryby sa vôbec nesnažia na nás počkať. Napokon sa člny roztratia, každý vsadil na svoj pár matka – mláďa. Pred nami sa však rozpútalo iné divadlo. Tesne pri člne sa vynorili tri dospelé veľryby. Dvaja samci zápasia o samicu. S úžasom ich sledujeme, až kým poriadne nešvihnú mohutnými chvostmi a nezmiznú. Napokon predsa len narazíme na mláďa, ktoré sa chce na hladine trochu pohrať. Prevaľuje sa, udiera plutvami o hladinu, vyskakuje a šantí toľko, až v jednom momente skríži cestu matke. Ohromný chrbát matky dvíha mláďa z vody až sa napokon skĺzne po jeho boku a s riadnym čľapotom padá späť do vôd zátoky.
Miestami mi je týchto cicavcov až ľúto. Celé dni ich prenasledujú člny s turistami a oni majú pokoj až po záverečnej. Vždy je to však lepšie, akoby ich prenasledovali lovci. Tieto veľryby sú zbytkom severnej pacifickej populácie. Na rozdiel od tej južnej ešte majú akú – takú šancu na prežitie.
Text: J.B.
Photo: J.B., Sisa Bátorová


 

03.03.2014
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions