Tsunami na vlastnej koži

Úvod  /  Články  /  Tsunami na vlastnej koži

Keď sme skončili prvý ponor na Richelieu Rock, ktorý bol mimochodom veľmi pekný a bohatý na mikrosvet, nechápal som, prečo sa jedna z našich thajských divemasteriek tak veľmi teší. Keď tvrdila, že pred tromi dňami tu zažila viditeľnosť sotva 1 meter, tak som tomu nechcel veriť.

Spomenul som si na to, hneď po prvom ponore, po našom návrate na Similanské ostrovy. Ani vo vode mi to nenapadlo. Vo vode som mal úplne iné myšlienky.

Prvé čo ma napadlo bolo Tsunami. No čo už ma malo napadnúť, keď pri viditeľnosti 30 metrov sa zrazu začala z hĺbky mora valiť studená a zakalená voda tak, že v momente som nevidel Ľuboša, ktorý bol odo mňa snáď 6 metrov. Chytil som Silviu, ktorej som robil buddyho, za ruku, aby sme sa nestratili a na kompas som začal smerovať k pobrežiu.

Spolu s nami sa smerom k brehu valili obrovské húfy rýb. Celkom vážne som si v duchu vravel, že nebude dobré ísť na hladinu, aby nás vlna nehodila na skaly.

Keď sa situácia asi v hĺbke 8 metrov stabilizovala a špinavá voda už nestúpala, tak som po chvíľke vypustil bójku a vystúpili sme obaja k hladine.

More bolo ako lata, pár metrov od nás pokojne stála naša loď a opäť sa potvrdilo, že niektoré historky sa pod vodou udejú iba v našich hlavách.

To čo sme zažili, thajci volajú thermoklíma a pri potápaní v tomto kúte sveta, sa to proste môže stať a treba s tým počítať.

04.02.2009

Galéria


BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions