Tonga, alebo za plotom na konci sveta.

Úvod  /  Články  /  Tonga, alebo za plotom na konci sveta.

Aj malé deti vedia, že na konci sveta je plot. No a za tým plotom je ešte jeden plot. Tam je Tonga. Až za ňou je tretí plot a tam je definitívne koniec sveta. Na koniec sveta vedie dlhá cesta a z tej cesty sa už nedá vrátiť.

Ako vystupujeme z lietadla na ostrove Vava´u, ešte o tom nič netušíme. Vieme iba toľko, že sme na najlepšom mieste na svete, kde sa dajú pozorovať veľryby. Každý z nás rozpletá svoj príbeh o Tonge a tak ku veľrybám pribúda túžba sadnúť si s domorodcami k ich sviatočnému nápoju kava, aj hľadanie nejakých dvoch betónových stĺpov, ktoré tu zostali po inom Slovákovi, Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Najľahšie to bolo s tými veľrybami. Teda zdanlivo. Objaviť gejzír vydychovanej pary nie je žiadny veľký problém. Čln sa opatrne blíži k veľrybám a už len potichu vkĺznuť do vody. Kopem s plutvami ako o dušu a mojou odmenou sú obrovské tiene, ktoré na zlomok sekundy zazriem na hrane viditeľnosti. Na tretí pokus sme konečne dosť blízko, aby aj kamera mala čas zaostriť. Som v siedmom nebi a nechápem celkom, že keď nám to už tak ide, čln sa otáča a ideme preč. Presúvame sa bližšie k ostrovom, kde v chránenej vode spí matka s mláďaťom. Teda spí iba matka. Mladá veľryba neposedne pláva okolo, každých päť minút sa ide nadýchnuť na hladinu, potom sa ponorí k mame a dá si mliečka. Vzápätí sa schováva za maminu obrovskú hlavu, spoza ktorej vykukuje a obzerá si nás s rovnakou zvedavosťou, ako si obzeráme mi ju. Keď sa to celé pár krát zopakuje, pohne sa smerom ku hladine aj obrovské telo matky. Stúpa priamo predo mnou, náš sprievodca čosi na mňa kričí, ale už je neskoro. Obrovské telo je tesne predo mnou, už nemôžem ani zabrať plutvami, to by som ju kopol rovno do hlavy. Zostávam ležať na hladine a iba o centimetre ma míňa matkina dlhá biela prsná plutva. Tá sa stáva akousi dištančnou mierkou.
Veľryby tentoraz spolu klesajú do asi pätnásť metrovej hĺbky. Malá sa opäť prisáva k matke, potom pláva okolo nej a celé sa to dokola opakuje. Fascinujúce stretnutie s tvormi, ktoré predstavujú to najkrajšie, čo sa dá v oceáne stretnúť. V tomto momente zabúdam na útrapy z dlhej cesty. Emócie by sa dali krájať. Keď po viac ako hodine vystupujem do člna, podlamujú sa mi kolená.
Večer nás naša domáca, mama Musi, pozýva na sobotu večer na posedenie pri omamnom nápoji kava a na nedeľu do kostola, ale to je iný príbeh a aby som ho vedel napísať, musím sa trochu vyspať.
Text a videofoto: D.J. (dedo Jaro)



 

 

03.10.2012
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions