Smutný Jadran

Úvod  /  Články  /  Smutný Jadran

Ľudská chamtivosť je bezbrehá. Neustále nás ženie stále viac a viac drancovať podstatu nášho života, našu planétu.

Neváhame nehanebne ničiť prírodné zdroje a v mene ich ovládnutia viesť vojny a navzájom sa zabíjať.
Paradoxne práve ľudské vojny niekedy pomáhajú prírode.
Keď sa viedla balkánska vojna, vody Jadranského mora úžasne ožili. Medzi zabíjajúcich sa Chorvátov a Srbov sa turistom cestovať nechcelo a tak upadol turistický ruch, čo znamenalo prudký pokles spotreby morských živočíchov. Ryby, murény, chobotnice, langusty, homáre, krevety. Bolo ich všade dosť a aj ich ponuka na rybích trhoch vysoko prevyšovala dopyt.
Nebol ponor, aby sme nevideli niekoľko chobotníc, často langusty, homáre, sépie a nezriedka sme stretli také veľké húfy rýb, že nebolo vidno za nimi plávajúceho potápača.
Jadran je ukážkou ako rýchlo a dramaticky sa môže situácia zmeniť. Dobre si pamätám stíhačky, preletujúce nad morom v júli 1995, keď Chorváti dosiahli záverečné víťazstvo v „Republike Srbská Krajina“. Odvtedy uplynulo osemnásť rokov a Jadran možno vyhlásiť za mŕtve more. Aspoň niektoré jeho časti určite. Pri poslednej potápačskej dovolenke som mal pocit, že naše štrkovisko Guláška je na život bohatšie. Síce sme mali šťastie a videli sme a aj oslobodili z rybárskej siete malého žraloka, ale chobotnicu, langustu, či murénu som nevidel ani jednu. Rýb bolo biedne málo, dokonca aj čiernych bradáčov.
Keď som sa ráno vybral na rybí trh, ako vždy o šiestej, bolo zatvorené. O pol siedmej mi povedali, že mám prísť o hodinu. Ponuka pozostávala z pár ančovičiek, niekoľko malých makrel a mušlí. Pred rokom som radšej išiel na trh do Šibeniku. Lenže chobotnice, kalamáre a drvivá väčšina rýb boli z dovozu a ich kvalita bola mizerná. Počas vojny ponúkali bežne na trhu krevety, nazývané škampy, veľké dvadsaťpäť centimetrov. Ich veľkosť postupne klesla na menej ako polovicu, ale cena vzrástla trojnásobne. Tento rok som ich za celý týždeň na trhu nevidel.
Problémom morí všeobecne je, že na rozdiel od súše sa v nich nehospodári, alebo hospodári len výnimočne. Namiesto toho sa moria drancujú. Výsledok je katastrofálny.
Môžeme sa síce tešiť s krásnych skalných stien, porastených žltými a červenými gorgóniami, hlbokej vody a vrakov lodí. Môžeme sa utešovať tým, že toto prostredie využijeme na zdokonalenie našej potápačskej zručnosti a tréning práce s rôznymi druhmi plynov. Ale každý kto cestuje potápať sa k moru, túži pozorovať aj morský život. A ten nám v Jadrane doslova zmizol pred očami.
Otázkou zostáva, či sme schopní pomôcť tomu, aby aspoň časť z neho zostala zachovaná. Pre nás, naše deti a deti našich detí.
Práve preto realizujeme projekt filmových dokumentov „Požičaná planéta“. Práve preto stojíme o podporu každého potápača a každého kto to s myšlienkou trvalo udržateľného rozvoja myslí vážne.

Text a videophoto: D.J. (dedo Jaro)

 

22.07.2013
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions