Potápanie v Egypte, Daedalus Reef

Úvod  /  Články  /  Potápanie v Egypte, Daedalus Reef

V Egypte nás víta vietor a vlny. Hneď na začiatku sa na nás obracia kapitán s požiadavkou, aby mohol čo najskôr vyplávať na Bratské ostrovy. Znamená to že v prvý deň prídeme o dva ponory, no ušetríme si úmornú plavbu v noci. Toto počasie však znamená aj menšiu teplotu vody a väčšiu šancu na žralokov.

Po check dive smerujeme na sever a čakáme, kedy to kapitán zvrtne na západ. Miesto toho prichádzajú Fatima a Ayman, naši guidi a oznamujú nám, že kapitán navrhuje pre veľké vlny zameniť program safari a ísť klasický juh. Tak to teda nie! Už som mu uhol dosť! Ayman odchádza a po chvíli sa vracia s novým návrhom - zameniť Bratské za Daedalus.
Daedalus Reef je dnes asi najlepší útes v Egypte. Pred pár dňami tam bol pozorovaný pekný húf kladivákov a už včera sme sa snažili zaradiť ho do programu nášho safari. Márne. Vždy je však všetko inak! Napokon súhlasím. Vzápätí sa loď otáča a prakticky v smere vĺn sa vydáva na juhovýchod. Čaká nás dlhá a náročná plavba. Rozdáva sa Dramanex a všetci sa roztratia do kajút. Je po polnoci, keď dorážame na miesto. Kapitán vmanévruje medzi dve uviazané lode a zakotví priamo pri konci dlhého móla, ktoré vedie od blikajúceho majáka. Chvíľu hromžím, že je tu dosť lodí, ale ráno je to oveľa horšie. Pribudlo množstvo ďalších. Celkom ich tu kotví devätnásť. Všetci čo mali byť na Bratských ostrovoch, sa evidentne rozhodli rovnako ako my. No devätnásť lodí znamená štyristo potápačov a napriek tomu, že Ayman je najlepší guyd akého som kedy v Egypte mal (robili sme raz spolu St. John´s), mám obavy, či nám to s tými žralokmi vyjde.
O šiestej ráno je budíček. Fatima búcha na dvere kajút a pomaly sa schádzame na briefing. To už z niekoľkých lodí smerujú člny s potápačmi na ranný ponor. Pred siedmou (u nás doma pred šiestou) nastupujeme do gumákov a smerujeme na severovýchodnú stranu útesu. Kvôli vlnám skáčeme do vody trochu ďalej od útesu a potom už klesáme pozdĺž kolmej steny. Je na nej niekoľko skupín potápačov, no Aymana s naším družstvom „Kokosov“ nikde nevidím. Chvíľu váham, kam sa mám s mojimi „Banánmi“ vydať, sledujem ako sa Anton s Olíviou vydávajú ku hladine a keď sa dvíham za nimi, tak mi signalizujú, že netreba, že situáciu zvládnu sami. Potom vidím, ako opäť klesajú ku nám a v momente, keď sa chcem pohnúť pozdĺž útesu, dopláva ku mne Maťo Haulík a ukazuje mi, že žraloky sú ďalej od útesu vo voľnej vode. (To si dal Ayman tú námahu, že ako sa s kokosmi vracal späť k útesu, tak nás vyhľadal, aby sme sa o ten zážitok nepripravili.) Antonovi s Olíviou signalizujem aby sa držali pri útese, tak ako sme sa dohodli pred ponorom a otáčam zvyšok skupiny. Začíname klesať do magickej modrej hlbočiny. V diaľke pod nami sa objavujú bubliny. Je tam asi šesť členná skupina potápačov a ja smerujem ku nim. Keď prekročím štyridsať metrov, začínajú sa objavovať obrysy chrbtov žralokov. Najskôr jeden, potom ďalší a ďalší. Je ich asi tridsať. Otáčam sa a vidím ako sa moja skupina valí za mnou. Útes už nevidno. Zmizol v šedomodrej farbe vody a kde je, sa dá určiť iba podľa stĺpov bublín, ktoré pri ňom vypúšťa množstvo potápačov. Tesne nad päťdesiatkou sa dostávame na úroveň žralokov. Šaňo zastavuje a ako sa jeden z nich ku nemu blíži, akoby mimovoľne rozťahuje ruky. Je to úžasný záber. Je to úžasná chvíľa. Jedna z najsilnejších, aké som kedy v Egypte zažil. Mám za sebou pár desiatok safari v Červenom mori a vždy mi príde smiešne, keď mi niekto povie, že už v Egypte na lodi bol a už tam nemá dôvod ísť. Egypt je vždy iný. Stav útesov sa bohužiaľ rapídne zhoršuje, ale opäť sa potvrdzuje, že keď sa safari správne naplánuje, tak tieto vody majú vždy čím prekvapiť. A tak len neveriacky hľadím na krúžiace žraloky a snažím sa ku nim čo najviac priblížiť a získať aspoň pár sekúnd záberov.
Po pár minútach mi naskakuje deko. Otáčam sa k ostatným a signalizujem výstup. Moja skupina je však ako v ošiali. Napokon ma nasledujú Haulíkovci a som naozaj hrdý na to, ako Sandra, ktorá sa začala potápať iba v lete, zvláda náročný ponor. Vzápätí vidím, ako stúpajú aj ostatní. Krúžim svetlom na kamere a smerujem k útesu. Zdvihnuté päste sú najčastejším prejavom radosti. Hľadám pohľadom Olíviu a Antona, a zdá sa mi, že ich vidím kúsok od útesu na hladine. Musím sa zbaviť deka a kontrolujem aj ostatných, ako na tom sú. Keď mi Ľubo signalizuje, že má päťdesiat, vypúšťam bóju a plávam preč od útesu. Na jeho hornom okraji vytvárajú vlny riadny mlyn, tam by som sa nechcel ostihnúť. Keď už sú všetci čistí, sledujem hladinu, či máme pri bóji čln. Do tých vĺn sa mi veľmi nechce. Čln však nevidím a tak mi nezostáva iné iba sa vynoriť a trpezlivo čakať, kedy ma vlna zdvihne tak, aby som mohol zistiť, kde ho máme. Člnov je tu požehnane. Napokon ma zbadá ten náš a vzápätí je pri nás a už nás nakladá. Mladý arab mi ukazuje, že dvoch ľudí mám v člne s kokosmi a potom už medzi nami naplno prepukne eufória.
Šaňo sa otáča a vraví: „Tak toto bolo úžasné, to stálo za všetko!“
Text: Jaroslav Blaško

Videofoto: Jaroslav Blaško, Sandra Haulíková, Bobo Grežo, Bohuš Čalkovský

 

16.11.2015
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions