Potápanie v Egypte - severné safari

Úvod  /  Články  /  Potápanie v Egypte - severné safari

Hľadím na pokojnú hladinu a nechce sa mi veriť, že sa má počasie tak dramaticky zmeniť. Mazec navrhuje zaradiť na nasledujúci deň Thistlegorm. Predpoveď naozaj hovorí o tom, že o dva dni má prísť neskutočný vietor a tak nie je čo riešiť.

 

Nad vrakom je uviazaných sedem lodí a nám zostáva miesto až na jeho konci. Je to najhoršia pozícia, akú sme mohli zaujať a k tomu už z paluby vidno, že prúd je mimoriadne silný. Chvíľu sa radíme, čo urobiť a napokon sa rozhodujeme pre ponor z člna. Gumáky nás vyvezú k prvej lodi, po jej lane klesneme ku vraku a necháme sa unášať prúdom. Posledné laná na vraku sú naše a po nich vystúpime na loď. Mám síce trochu obavy o moju skupinu, lebo mám opäť začiatočníkov, ale snáď to zvládneme.

Ideme poslední. Ukazujem bubákovi, kam má ísť s gumákom, no ten vykrikuje „Current, current“ a napokon končíme medzi lanami, narazení na provu lode. Chvíľu manévruje s člnom a potom zastane bokom od zostupového lana. Padáme do vody a už iba sledujem, ako sa tí moji márne snažia dokopať ku mne. Púšťam sa a kričím nech plávajú k lanu na korme. Jednou rukou sa držím lana, druhou si postupne chytám celú skupinu. Sme tam ako strapec hrozna, neustále zalievaní vlnami, ktoré udierajú o loď. Posádka lode sa už zbehla na dive deck a baví sa na náš účet.

„Čakajte tu“, vravím a spúšťam sa po lane. Fľaša s automatikami, ktorá je uviazaná na konci lode nevisí, ale je takmer vo vodorovnej polohe. Nemôžem riskovať, že polovicu skupiny mi strhne prúd ešte na lane a druhú polovicu skôr, ako sa schováme do vraku. Vynáram sa a kričím na chlapíka z lode: „Give me rope“ a po jednom posielam skupinu na loď. Hnevá ma to. Už druhý krát som priniesol 200 metrovú šnúru, lebo poznám jedno tajomstvo Thistlegormu a dúfal som, že druhý ponor vezmeme s Bohušom stage, kamery a pôjdeme sa presvedčiť, či je to pravda. Ale opäť mi úmysel kazí príliš silný prúd!

Všetci sme trochu sklamaní, ale obe skupiny, ktoré išli pred nami ma po návrate utvrdzujú v tom, že moje rozhodnutie bolo správne. Nikto už nechce druhý ponor na vraku a tak ideme na Ras Mohammed, aby sme ho stihli ešte pred tým, ako začne fúkať. Na druhý ponor beriem jednu stage a sľubujem svojej skupine, že im ten Thistlegorm vynahradím. Niektorí mali pred safari iba pár ponorov na Guláške. Niektorých to evidentne ťahá do hĺbky a tak, keď sa pod nami otvára magická modrá, začínam klesať. Dávame štyridsať metrov a potom pomaly stúpame hore kolmým útesom, aby sme neprepásli vrak a asi najslávnejšie hajzle na svete. Z prielivu na konci Jolanda reef sa proti nám valí silný prúd. Vidím, ako s ním Mazecova skupina zúfalo bojuje a temer stoja na mieste. Otáčam tých mojich, vystupujeme tak, aby sme boli schovaní za Jolandou a potom chránení útesom skúšame preplávať ku záchodom, vaniam a ostatným zostatkom vraku. Máme čo robiť, ale napokon prerážame prúd. Chvíľu sa tam motáme a v momente, keď som presvedčený, že teraz pekne po prúde budeme plávať von, tak prúd je opäť oproti. Nechápem, ale iné nám nezostáva, len ho prekopať, aby sme sa opäť schovali za útesom.

Sandre píšem na tabuľku, aby pod vodou nafotila zničené útesy. Práve na tomto mieste som pred pätnástimi rokmi urobil svoju najlepšiu fotografiu útesu. Je na webke aj titulke knihy a práve túto homolu mi Sandra odfotila teraz. Je to zúfalý pohľad! Oba tie zábery sú hneď v prvom riadku.

Po ponoroch opúšťame Ras Mohammed a ideme sa schovať pred vetrom za ostrov Gubal. Kapitán vraví, že to je naša jediná možnosť, inak by nás stiahli do prístavu v Hurghade. Faktom je, že sme tam napokon skoro všetky lode, ktoré sme sa stretali na jednotlivých útesoch.

Ani hrozba silného vetra nám nedokáže pokaziť náladu. Večer máme maškarný bál. Jednoznačne ho vyhráva Šaňo, ktorého maska je tak odpudivá, že sa mu podarilo vyplašiť celú posádku. Zábava nemá konca a naša loď je mimoriadne veselá. Asi najveselšia v Egypte.

Napokon vetrisko nie je až taký silný, ako bola predpoveď. Ale vlny sú mimoriadne. Dostávame správu, že jedna z mála lodí, ktoré to skúsili preplávať na Tirany skončila na útese. Boli na nej chudáci Bulhari, ktorých sme ratovali už cestou, ako sme vyplávali z Hurghady. V Istanbule nestihli let a tak prileteli o deň neskôr. Vydali sa na more na malom arabskom člne, aby ich dopravil na Abu Nuhas. Ale do člna sa valila voda a tak nás stopli a my sme ich premočených prichýlili, nakŕmili a napojili. Na druhý deň sme ich dopravili na ich loď a teraz skončili na tom útese. Tomu sa vraví smola.

Smolu máme aj my, lebo moja skupina vytúžených delfínov nevidí. Zato Rišo je z nich celý uveličený. Nezostáva nám nič iné, iba si užívať krásu tých drobnejších rýb a vymýšľať pod vodou všelijaké somariny. Ale veď sme veselá loď.

Text: Jaroslav Blaško

Foto: Sandra Haulíková, a my ostatní

 

04.12.2016
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions