Potápanie v Egypte - ostrovy Zabargad a Rocky

Úvod  /  Články  /  Potápanie v Egypte - ostrovy Zabargad a Rocky

Stál som na hornej palube a pozoroval som ostrov Zabargad, ktorý sa stále viac dvíhal z mora. Jeho silueta bola impozantná a čím sme boli bližšie, tým viac bolo vidieť rozľahlú tyrkysovú lagúnu, ktorá ho oddeľovala od útesu pred ním.

Nadchýnal som sa nielen tou krásnou panorámou, ale aj tým, že za pár okamihov vymažeme posledné biele miesto na našej potápačskej mape Egyptskej časti Červeného mora.
Odkedy v rámci Blue zone a teraz v rámci Dive 2000 organizujem potápačské safari a to už je pekná kopa rokov, odrádzali ma od týchto Egyptských lokalít reči o vlnách, dlhej plavbe a nepohode. Nastal však čas. Vybral som november, pretože v posledných rokoch ponúka relatívne stabilné počasie a aj teplota vody by nemala byť vysoká, čo by zvýšilo naše šance na pozorovanie žralokov.
Počasie nám vyšlo ideálne. Teda až na tú teplotu. Voda mala viac ako tridsať stupňov, čo je oproti priemeru viac ako šesťstupňový rozdiel. A aj keď som bol presvedčený, že na žralokov nemáme šancu, ako dokazovalo niekoľko fotografií, ktoré boli síce veľmi nekvalitné, ale boli, zrejme aj im nezostáva iné, iba sa prispôsobiť.
Vyplávali sme s Marsa Alam a po check dive, Sha´ab Sharm a nočáku sme nabrali kurz juhovýchod. Plavili sme sa celú noc a keby nehučali motory, tak ani nevieme, že sme na lodi. Tesne pred úsvitom sme dorazili k Rocky. Kúsok ďalej sa črtali obrysy Zabargadu.
Šaňo si ma doberal, že sa mením, keď som si zobral na starosti družstvo nováčikov. Ja som však vždy ctil zásadu, že najslabší majú mať najlepšieho guida. Znie to asi neskromne, ale tak som to cítil. Po skúsenostiach s množstvom sprievodcov na rôznych lodiach, som bol presvedčený, že spolu to zvládneme najlepšie a hlavne v pohode a bez stresov. Dúfam len, že aj „moji Kokosi“ boli so mnou spokojní rovnako, ako ja s nimi. Banana team tentoraz miesto mňa viedla Katy a granáty, pre ktorých vybrala meno Mariana, lebo jej najmilšie ovocie sú granátové jablká, viedol Laci, inak šéf Dahabskej bázy Lighthouse. Na lodi bol nový kapitán a musím konštatovať, že lepšieho som ešte nezažil. Temer ho nebolo vidieť, ale loď bola vždy uviazaná na najlepšej možnej pozícii.
Na Rocky sme potápali čln – čln, lebo mierny prúd smeroval od lode. Je to skôr skalisko ako ostrov a veľmi pripomína Malého Brata. Aj jeho útes je rovnako krásny, kolmo padajúci do hĺbok mimo rámec rekreačného potápania. Napriek tomu, že pre väčšinu môjho družstva bol ponor z člna absolútnou novinkou, zvládli sme ho excelentne, teda až na to, že Petre, ktorá mimochodom miluje hĺbku a v mal som miestami čo robiť, aby nám neušla, spadol po ponore, pri nastupovaní na čln počítač. Keby si to všimla skôr, ako na lodi, snáď by sa s tým dalo čosi robiť.
Po Rocky nasledoval Zabargad, ako som už spomenul s nádhernou panorámou. Hneď pri prvom ponore nás privítala skupina delfínov. Skočili sme z člna rovno pred nich a aj keď boli plaché, bol to výnimočný začiatok výnimočného ponoru na kolmej stene, bohatej na život. Nakoľko more bolo naozaj pokojné, dali sme aj vrak, vraj ruskej špionážnej lode, na východnej strane ostrova a aj nočný ponor, pri ktorom sa mi opäť podarilo nájsť Španielsku tanečnicu. Po ponore ma trošku mrzel fakt, že som tú španielku dlho trápil, veľmi som však chcel, aby sa roztancovala.
Spoznanie nových lokalít si zaslúžilo malú oslavu a tak sme po večeri dali šišu a pustili sme sa do zásob whisky. Po polnoci niektorí / Peter, Igor / z roztopaše nevedeli čo so sebou a toľko chodili snoriť do mojej kajuty, až objavili skrýšu s maďarskou salámou. Až potom začala loď žiť!
Musel vstať nielen Ašur, aby nám nachystal ďalšiu šišu a narazil nový sud s pivom, ale aj kuchár, lebo nám najskôr chýbal chlieb, potom cibuľa, a keď už zožrali všetku salámu, tak aj sušené mäso. Jediné, čoho sme mali dosť bol alkohol.
Bolo to nespravodlivé, že ma takto pripravili o celú štangľu. Najmä od Igora, ktorý sa chválil akú mal v sobotu doma kačičku s pečienkou a lokšami a z nás nikoho nepozval! A tak ako správni občania EÚ, kde na všetko existuje kopa kdejakých fondov, založili sme slávnostne Katchka Fond. Ako hlavný cieľ fondu sme vytýčili vyzbierať dosť peňazí, aby mohol ten žgrlák Igor kúpiť pár kačiek, upiecť ich a nás pozvať na hostinu. Okamžite sme začali s agitáciou a vyberaním príspevkov.. Neviem si to dosť dobre vysvetliť, ale táto ušľachtilá myšlienka sa nestretla s očakávaným záujmom. Asi pre to, že sme už ťažko artikulovali a naši rozospatí spolucestujúci celkom nechápali o čo ide. Jediná v ten večer prispala Bea, asi sa jej ušlo málo salámy. Napokon však mal Katchka Fond celkom slušný úspech a pri opakovanom výbere, pred záverom safari, ktorému predchádzala masívna propaganda, sme vybrali stotridsať Euri.
Záver večera, či skôr noci, patril písaniu správy. Nepamätám si síce presne, kto bol jej adresát, ale bola určite duchaplná. Každý napísal jednu vetu, vložili sme ju do jednej z fliaš od whisky a ako správni milovníci mora sme ju hodili cez palubu. Uvidíme, či sa niekto ozve, ako odosielateľa sme uviedli Šaňovu firmu. Tá noc bola veľmi krátka a to nie preto, že sme o štvrtej ráno vyrazili na St. John´s, to sme viacerí ani nezaregistrovali.
Po prvom ponore na St. John´s by som sa najradšej vrátil späť na Zabargad. Teplá voda spôsobila, že tieto útesy, ktoré sú inak plné života, boli prázdne. Na Dangerous Reef, kde pred rokom usmrtili francúzsku potápačku Žraloky oceánske, bolo vidno na Katy, že má z toho radosť. Chápal som ju. Nikto si neželá, aby na safari došlo k zraneniam, ale tá francúzska sama urobila veľkú chybu. Akokoľvek je človek dobrý potápač, musí mať pred morom rešpekt. Strata rešpektu je predzvesťou problémov.
Keďže na St. John´s sa nie je kam skryť pred vlnami, aj malý vetrík, ktorý sa zdvihol, trochu rozkýval loď. A keďže život nebol nič moc, po krátkej porade sme sa rozhodli, že po nočáku vyrazíme na sever.
Ráno sme hneď na prvom ponore objavili nádhernú čiernu trnuchu. Nechcelo sa jej opustiť skalný previs, pod ktorým ležala a stále mi otŕčala svoj tŕň na chvoste. Napokon si asi povedala, že už sa nenechá otravovať turistami a krásne sa predviedla.
Ja som sa najviac tešil na Claudia reef. Tie jeho koráľové jaskyne so svetlom zhora pôsobia ako chrám. Ako sa spomenuli jaskyne, prišiel za mnou Robo, že on na ponor nepôjde, pretože sa na jaskyne ešte necíti. Chvíľu mi trvalo, kým som ho presvedčil. Zabralo, keď som mu povedal, že mu garantujem, že po ponore sa mi príde poďakovať. Obrovský Napoleon pod loďou, potom tá úžasná hra svetla vo vnútri útesu a na záver sexuálne číslo od Gulyho, ktorého obeťou sa stal Šaňo. Po ponore prišiel Robo a vraví: „Naozaj sa ti musím poďakovať.“
Potápanie sme natiahli aj na sobotu. Dopoludnia sme dali ešte dva ponory. Do vody sa vybrali len tí najväčší fanatici, niekoľko granátov a kompletné družstvo kokosov. Na Sha´ab Marsa Alam sme dali najskôr vonkajší reef, a potom vrak. Kto to pozná, vie čo môže od tejto lokality očakávať. Už sa mi stalo, že som si vravel, že lepšie sa potápa na Guláške. Ale stále platí, že vždy je všetko inak. Relatívne čistá voda, obrovská muréna a Napoleon, barakudy, tuniaky, raja, akú som ešte v živote nestretol, platýz a aj zábava s mojím družstvom pri cvičení orientácie a vypúšťaní bójok, proste parádny ponor, hodný záveru safari.
Odpoludnia sme usporiadali preteky v jazde zručnosti na gumenom kolese. Laci viedol gumák tak, aby sa súťažiaci museli „predviesť“ čo najbližšie pri lodi . A aj sa predviedli! Najvyššie známky získali Bea za nezlomnú vytrvalosť a Vki za umelecký dojem. Tie jej dohora zdvihnuté nohy nemohli nebodovať!
V sobotu po obede sme vplávali do prístavu v Marsa Alam. V jedinom hotelovom rezorte, ktorý bol pešo dostupný z prístavu, sme večer museli presedlať na ruštinu a bola s tým celkom zábava. Napokon sme sa uzniesli, že safari vlastne ešte nekončí. Jeho záver sa udeje až po naplnení ušľachtilých myšlienok nášho Katchka Fondu.

Text: D.J. /dedo Jaro/
Photo: Bea Bartovičová, Dušan Maček, Jaroslav Blaško

29.11.2010

Galéria


BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions