Potápanie v Egypte – dugong

Úvod  /  Články  /  Potápanie v Egypte – dugong

Odkedy nejaký idiot zabil vrtuľou člna, ktoré mali mimochodom prísny zákaz vplávať do zátoky Marsa abu Dabab, Denisa, odvtedy som dugonga nehľadal. Až teraz.

Z Bratských ostrovov sme sa presunuli na Elphistone Reef a hoci ponor bol nádherný a na konci sme mali aj delfínov, rozhodli sme sa, že posledné ponory venujeme hľadaniu dugonga.
Presunuli sme sa k pobrežiu a tesne pred obedom sme naskákali do vody. Nastavil som si kompas s cieľom opísať čo možno najväčší štvorec, lenže, ako to už býva, vždy je všetko inak. Pod vodou sa totiž ukázalo, že tráva, ktorú sem dugong chodí spásať rastie úplne inde. Tak som korigoval smer. Dlho sme nevideli nič, až som si všimol skupinu šnorchlistov, ktorá v chvate plávala po hladine. Vydal som sa tým smerom práve v momente, keď jeden z nich, evidentne arabský sprievodca začal klesať ku dnu. Pod ním sa črtalo telo obrovskej karety. Keť sa ten hlupák celým telom zvalil na asi meter dvadsať veľkú korytnačku, zdvihol som päsť a prudko vyrazil ku nemu. Prášil ozlomkrky a viac sa dole neponoril. Bol by som ho trochu pridržal za plutvu.
Korytnačiek, popásajúcich sa na tráve sme objavili ešte niekoľko. Najväčšia mala naozaj úctyhodné rozmery. Dokonca aj štítovce, prisaté na ich pancieri boli obrovské. Pásli sa na tráve a vôbec sa nami nedali vyrušovať. Podarili sa mi krásne zábery do projektu „Posledné stretnutie“, ktorý bude práve o Denisovi.
Ani po hodine sme však žiadneho dugonga neobjavili a tak som to otočil k lodi. Pri rebríkoch ma čakala Katy. „Jaro, dvadsať metrov za chrbtom máš dugonga“, volala. Skočil som späť, do automatiky som reval: „Dugong, dugong“, ale aj keby som bol ticho, všetci by pochopili, že sa na nás predsa len šťastie usmialo. Kopal som s plutvami ako o život. Vo vode predo mnou sa začalo črtať obrovské telo. Tá radosť sa nedá opísať. Denisa som filmoval dva mesiace pred smrťou, sám som ho našiel a boli to jedny z najsilnejších emócií, aké som pod vodou zažil. Bola tam vtedy so mnou dcéra a všetci sme to prežívali s nadšením. Teraz je tu ďalší. Je evidentné, že je ešte mladý, nemá ani polovicu Denisovej hmotnosti a ani žiadne šrámy od vrtúľ. Ale je tu a to je dobre.
Netuším, koľko týchto živočíchov ešte žije pri pobreží Egypta. Či ich je viac ako prstov na ruke. Rozhodne je to najohrozenejší druh týchto vôd. Preto ma zaráža, že do „jeho“ zátoky môžu vplávať lode, že tu operujú smiešne plavidlá, ktoré vozia turistov, ktorí sú pohodlní aj na to, vziať si masku a šnorchel. Je len otázkou času, kedy aj tento dugong bude mať smolu a pôjde sa nadýchnuť, ako Denis, v momente keď tadiaľ pôjde loď alebo čln.
Text: D.J. (dedo Jaro)
Foto: Peter Valašek

14.04.2013
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions