Potápanie v Egypte – Brothers Islands

Úvod  /  Články  /  Potápanie v Egypte – Brothers Islands

Bol pondelok ráno, more bolo neuveriteľne pokojné, práve sme skončili náš prvý ponor na Bratských ostrovoch a Paľo Škorvaga neskrýval nadšenie zo stretnutia so Žralokom líščím.
Vtom sa loďou rozľahlo volanie : „Žralok!“.
 

Vybehli sme zo salóna. Na boku lode, tesne pod hladinou plával Žralok oceánsky dlhoplutvý / Carcharlinus longimanus /, obklopený modro-čierno pásikavými lodivodmi. Letel som naspäť do salónu, kde som práve dobíjal moju novú kameru a začal som ju v chvate pchať do puzdra. Na lodi zavládlo nadšenie. Všetci sme dúfali, že práve tento žralok sa postará o náš najväčší zážitok na safari. Napokon, dal som ho aj na tričko a len som sa nádejal, že sa mi to nevypomstí.
Vybehol som na dive deck, bleskovo som sa súkal do neoprénu a popri tom som sa krátko dohadoval s Petrou, našim guidom, nech urobí breefing a ja moju skupinu počkám pod loďou. Petra síce chvíľu protestovala, ale nebolo čo riešiť. Akokoľvek som sa ponáhľal, kým som sa nachystal, žralok bol preč.
Aj tak som skočil pod loď a čakal, kto sa objaví skôr, žralok, alebo moja skupina. Prví prišli chalani, chvíľu som váhal, ale napokon som sa vydal s nimi k útesu. Neprešli sme ani päťdesiat metrov, keď sme pod sebou uvideli Žraloka sivého, s typickým čiernym lemom na chvostovej plutve. Padli sme na jeho úroveň. Žralok urobil niekoľko okruhov, vôbec sa nesnažil utiecť, bol si evidentne vedomý, že má výhodu domáceho ihriska. Vzápätí vyplávala z útesu obrovská muréna a chvíľu plávala s nami. Na južnej strane ostrova medzi nás vplával úplne bez zábran obrovský Napoleon. K tomu veľké húfy rýb, barakudy, tuniaky, klipky, tisíce bradáčov a nepreberné množstvo mäkkých aj tvrdých koralov rozmanitých farieb. Aj tak mi stále v hlave vŕtal ten „longimák“. Na konci ponoru sme sa „zavesili“ pod loďou a čakali, či sa znovu neobjaví. Márne.
Ešte mi len trčala hlava z vody a už mi Paľko Škorvaga oznamoval, že ho mal pred sebou ani nie pol metra. S Andrejom sme sa zase zabavili na tom, ako mu celkom nečakane zdokonalil vystupovanie na loď.
Malý Brat nám žičil a my sme si to užívali. Večer sme z paluby pozorovali, ako sa žraloky premávajú pod loďou. Ich typické oblé plutvy s bielym koncom rezali ako sklo rovnú hladinu. V jednom momente tam boli naraz štyria. Ľutoval som iba, že nemôžeme robiť nočný ponor.
Na druhý deň ráno sme sa nechali vyviezť gumákom na východnú stranu ostrova a po prúde, ponad južné plató sme sa vracali k lodi. Na juhovýchodnej strane opäť medzi nás vplával ten obrovský Napoleon, ale ja som sa už v duchu videl pod loďou. Keď sme boli na jej úrovni, boli sme s Lacom Krumpálom na konci skupiny a tak som mu len naznačil, že idem k lodi. Vedel som, že ich Laco otočí a za chvíľu sa poberú za mnou. Priplával som k lanu, čo viselo z lode, ešte som zaregistroval, ako sa moja skupina blíži od ostrova a už som zo strany od mora uvidel blížiaci sa tieň a za ním ďalší. Vrhol som sa tým smerom. Na eufóriu by som si v tom momente mohol otvoriť hypermarket. Obklopený lodivodmi sa ku mne blížil vysnívaný dlhoplutvák a za ním ešte ako prídavok silky.
Nasledoval typický kruh a za ním ďalší. To sa už žralok dostal medzi mňa a Laca.
V takýchto okamihoch sa dozviete, či máte dobrého buddyho. Nepotrebovali sme si nič signalizovať. Plávali sme a postupne zužovali žralokovi priestor. Nie veľmi, tak akurát, aby neuhol smerom dole. O tomto som sníval. Zatiaľ čo žralok majestátne, len nepatrne pokyvoval chvostom, ja som makal s plutvami čo to dalo, vzduch sa zo mňa valil ako z parnej lokomotívy a počítač mi vrešťal ako o život. Vydržal som iba chvíľu a už som len sledoval, ako žralok mizne v mori.
Peter Držík si povedal, že teraz je správna príležitosť vydýchať fľašu do dna. Nakrúcal na moju starú kameru a zostal s Lacom pod loďou. Žraloky sa po chvíli vrátili, silky dokonca preplával pomedzi Lacove roztiahnuté nohy. Z vody ich skutočne vyhnala až Petrova prázdna fľaša.
Petra vždy s napätím sledovala pohyb longimánov pod loďou. Po posledných príhodách s nimi a usmrtení francúzskej potápačky na St. John´s, som sa ani nečudoval. Zrejme sú naozaj nevyspytateľní, ale sú tak krásni a so sprievodom lodivodov tak fotogenickí.
Po ponore kapitán prekotvil loď k Big Brother. Ešte sme neboli ani uviazaní, už boli pod loďou dvaja „dlhoplutváci“. Ponor sme dali na Numibii, vraku z roku 1901 a pokračovali sme južnou stenou, kde sme stretli Žralokov útesových. Bol mierny protiprúd a nemali sme žiadnu šancu dostať sa až k lodi.
Prestávku medzi ponormi sme využili na návštevu majáka. Cestou po schodoch sme si síce nespomenuli na známu Müllerovu pieseň, zato keď sme dali Macejko, Macejko a Na Kráľovej holi, tak sa maják otriasal v základoch.
Personál majáka nám navaril čaj, pripravil šišu, nechali ma dokonca aj ľahnúť do ich postele. Nič nebol problém. Slnko pieklo, opájali sme sa pohľadom na pokojnú morskú hladinu a stále sme nemohli uveriť, že za dva dni sme mali každý ponor žralokov a videli sme ich už päť druhov. A to sme ešte neboli ani v polovici safari. A najväčší kus nás stále ešte len čakal, čo sme samozrejme v tej chvíli ešte nemohli tušiť.
 

Text: Jaroslav Blaško
Photo: Ladislav Krumpál, Jaroslav Blaško, Beata Bartovičová

30.03.2010

Galéria


BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions