Potápanie v Dahabe - Monikina päťdesiatka

Úvod  /  Články  /  Potápanie v Dahabe - Monikina päťdesiatka

„V Nitre napadlo ďalších dvadsať centimetrov snehu. Žena píše, že už ho nevládze odhadzovať.“ Hlási so smiechom Peter vo chvíli, ako sa skladáme v pelešárni pred lokalitou Canyon.

V egyptskom Dahabe je tridsať stupňov. Až príliš veľa na to, že sa musíme naťahovať s dvojičkami a stage fľašami.
Naša méta je brána pod Blue Hole a tak je Canyon s jeho hornou časťou, ktorá končí v päťdesiatych dvoch metroch ideálne tréningové miesto. Napokon neplánujem ísť vo vnútri, ale po vonkajšku útesu, lebo som dal slovo Monike, že ju vezmem do päťdesiatky. Ešte tak hlboko nebola a nechcem riskovať prípadné problémy s dusíkom. Ja v dvojičkách aj ona v dvanástke máme vzduch a v stage nesiem Nitrox 32. Ešte musím vymyslieť, ako prekabátim Dolly, ktorá nám robí guida, aby sme sa mohli odpojiť. Napokon na brífingu padá dohoda, že Dolly vezme skupinu ponad vstup do Canyonu a ďalej k úhorom a ja pôjdem s Monikou pozrieť kúsok ponad puklinu. Druhý ponor si Dolly vezme Petra s Jankom, ktorí sú absolútni začiatočníci a ja so zbytkom skupiny dáme ponor v Canyone.
Nakladám si dvojičky, stage a ledva čakám, kedy dokráčam ku kraju lagúny. Ponárame sa celá skupina spolu. Ešte rozmýšľam, na koľko mal včera večer Peter pravdu, keď mi vyčítal, že riskujem. Som však presvedčený, že som urobil všetko pre to, aby som riziko maximálne eliminoval. Lokalitu poznám, už som dva krát preplával Canyon, stúpal ponad prasklinu až ku vstupu, nesiem kvantum vzduchu, dokonca som nevzal ani kameru a ak by som si všimol, že má Monika problém s dusíkom, tak zostup zastavím a dám jej dýchať Nitrox. Napokon je už skúsená potápačka a toľko naťahovala svojho priateľa Bohuša, že ona dá päťdesiatku, že už nie je kam cúvnuť.
Plávame cez lagúnu, pri dvoch koralových stĺpoch sa dávame v vľavo, klesáme do dvadsať metrov a pred nami sa otvára vstup. Signalizujem Monike, že pokračujeme ponad puklinu po svahu porastenom menšími koralovými homolami. Po očku sledujem, ako odhodlane a sústredene pláva vedľa mňa. Včera urobila svoj päťdesiaty ponor. Za iných okolností by nadšene „lietala“ raz na jednej, raz na druhej strane. Dnes dáva päťdesiatku a cítiť z nej rešpekt a zodpovedne sa drží po mojej pravej strane. Tak to má byť.
Sme v štyridsiatke, signalizujem, či je OK, odpovedá OK. Ani náznak dusíka. Rovnako v štyridsiatych piatych metroch. Sme nad malou stenou, na ktorej sú výstupové otvory z Canyonu. Otáčam sa a klesám posledné metre, dívajúc sa na ňu.
Dvíham ruku: „OK?“ Odpoveď je široký úsmev a „OK“. Počítače ukazujú päťdesiat a pol metra. Volám ju nižšie. Na päťdesiat dva, oproti výstupu z Canyonu, zostávam stáť. Tľapneme si do dlaní, ešte raz sa vzájomne ubezpečujeme že všetko je OK a zahajujeme výstup. Vo vnútri Canyonu plávajú dvaja potápači. Majú dvanástky a tak im len v duchu želám, aby mali šťastie.
V tridsiatych deviatych metroch otváram stage s Nitroxom. Mám na nej dva druhé stupne a tak ponúkam aj Monike. Odmieta. Opäť chce cítiť tú svoju voľnosť a aby v tejto chvíli bola obmedzená dĺžkou hadice octopusu, to neprichádza do úvahy. Stúpame ponad Canyon, teraz si už vychutnávame pohľady do jeho vnútra. Pri vrchole stretáme našu skupinu. Monike ešte viac zažiaria oči a vyráža smerom k Bohušovi. Načahuje ruku a hrdo mu ukazuje počítač.
No a na druhý deň večer rovnako hrdo znáša krst. Rovnako ako Peter s Jankom, ktorí si so mnou v Dahabe robili kurz a aj Peter, ktorý so mnou a s Lacim preplával popod Arch Blue Hole.
Text: D.J. (dedo Jaro)
Tentoraz dosť úbohé videofoto od kolektívu.

21.01.2013
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions