Potápanie so žralokmi sedemžiabrovými, JAR

Úvod  /  Články  /  Potápanie so žralokmi sedemžiabrovými, JAR

Klesám pozdĺž mohutných kelpov, ktoré sa týčia z dna až ku hladine a so svojimi veľkými listami vytvárajú podvodný les. Príboj ma chvíľu ženie dopredu a vzápätí sa masa vody valí späť. Rastliny sa ohýbajú a sem tam sa im proste nedá vyhnúť, tak ich jednoducho odhrniem, ako záves na sprche.

Vo vode sme iba pár okamihov, keď J.P. vystiera ruku a ukazuje nad nás. Nad hlavami nám majestátne pláva Cow shark, sedem žiabrový žralok, vlastne žijúca fosília. Plávam za ním a po pár metroch strácam z dohľadu skupinu. Viditeľnosť je tak desať metrov a v „kelpovom lese“ sa orientuje ťažko, tak sa radšej otáčam. Len čo doženiem skupinu, oproti pláva ďalší žralok. Má tak dva a pol metra a môj záujem ho vôbec nevyrušuje. Keď prepláva okolo, vlna ma sáče dopredu a ja mu s kamerou narážam do chvosta. Okamžite sa zvrtne a mieri priamo do mňa. Čakám, že ako vždy žralok uhne. Tento nie. Strácam nervy a kamerou mu dávam jednu do nosa. Zdá sa mi, že zagáni a pláva preč. Opäť strácam skupinu a už ju neviem nájsť. Zostávam sám a neustále mám okolo seba žralokov. V niektorých momentoch aj troch naraz.
Len sa snažím odhadnúť, ktorý je ten „bitkár“, ľudská hlava je orgán, kde sa roja hlúpe myšlienky. Po dvadsiatych minútach sólo potápania skúšam na kompas nájsť okraj kelpov. Keď som už tam, rozhodujem sa ukončiť ponor. Mám nafilmované dosť. Veľmi rýchlo sa odstrojujem a vyskakujem do člna. V týchto mútnych vodách môže byť pod člnom všeličo. (Hlúpe myšlienky.)
Postupne sa vynárajú všetci okrem Miška s Nikol. Napokon ich vidíme ako kráčajú po brehu. Nejde mi to do hlavy, vlny riadne búšia do balvanov na pobreží a neviem si predstaviť, ako sa tam dostali. Napokon zisťujem, že to vôbec nemali jednoduché a prišli o olovo, plutvy aj GoPro so svetlami. Opäť sa potvrdilo, že bez kompasu by do mora nikto liezť nemal.
Ďalší ponor s Cow sharkami si nechávame na úplný koniec potápania. More je podstatne kľudnejšie, viditeľnosť podstatne lepšia a žralokov podstatne viac. Je to ten ponor, keď si hovorím, že keby nič iné, tak toto stálo za tú cestu sem a všetky tie príkoria s chladom. Žraloky plávajú na kontakt okolo, sú nádherné a desivé zároveň, správajú sa suverénne a dávam si veľký pozor, aby som už do žiadneho nenarazil. Proste paráda!!!
Po ponore sa dohadujeme, že vytvoríme rojnicu a pôjdeme hľadať Miškovu kameru. Napokon však ideme iba na nádych ja s Mišom. More je však zradné. Po pár minútach začali na skaly udierať vlny a situácia sa riadne zdramatizovala. Voda sa spenila tak, že nebolo nič vidieť a keď som späť na brehu, tak som naozaj rád.
Nielen potápaním je však potápač živý! To platí zvlášť v Južnej Afrike. Počasie si nevyberieš a tak, keď na pobrežie uderili vlny, ideme na dvojdňové safari. Vidíme veľkú päťku a množstvo ďalších zvierat a na záver absolvujeme skvelú vínnu cestu. Vinice sú nádherné. V Juhoafrickej republike je jeseň, farba listov viniča je rôzna a s horami v pozadí to celé vytvára úžasnú atmosféru. Pijeme skvelý Souvignon blanc a ďalšie juhoafrické sorty a je nám dobre. Prezerráme si tiež jaskyne De Kelders, odkiaľ vyrazili naši „prarodičia“ na svoju púť do Európy. V záverečný deň ešte absolvujeme Mys dobrej nádeje a Stolovú horu. Sú to také mystické miesta, kde sa priam žiada zamyslieť nad svetom a naša africká misia sa končí.
Dovidenia Afrika!

Text: J.B.
Foto: Jitka Fialova, Jozef Mihál, videofoto J.B.


 

25.06.2014
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions