Potápanie s mesačníkmi (Mola mola), Indonézia – Nusa Penida

Úvod  /  Články  /  Potápanie s mesačníkmi (Mola mola), Indonézia – Nusa Penida

Doslova sa škriabem proti divokému prúdu hore svahom a zúfalo hľadám vo vrecku hák do prúdu. Vrecko je však prázdne. Otáčam sa a vidím Mikiho, ako sa snaží dostať k útesu. Nášho guida a ostatných nevidím. „Kde sú?“, signalizujem a Miki mi ukazuje, že celú skupinu to odtiahlo za zlom útesu.
 

Ešte pred chvíľou sme v pohode plávali proti miernemu prúdu. V tridsiatych piatych metroch som sledoval ako mladá Juhoafričanka, ktorá je s nami na ponore, čosi vystrašene ukazuje nášmu poľskému guidovi a nešlo mi do hlavy, že s ňou stále zostáva tak hlboko. Potom prúd začal silnieť, až sme kopali márne. Pomaly som sa dvíhal do plytšej vody a v duchu dobre nadával guidovi, až kým sa konečne zbadal a otočil celú skupinu. Ako náhle sme sa priblížili k útesu, tak voda divoko tečie smerom dole.
Držím sa skaly a čakám Mikiho, kým sa dokope ku mne. Už ľutujem, že som radšej nezostal z ostanými, ktorí dnešný tretí ponor vynechali. Ešte sa obzerám, či niekoho neuvidím a signalizujem výstup. Kopeme od útesu a v momente nás strháva prúd smerom k hladine. Útes okamžite mizne z dohľadu a počítač vreští. Vypúšťam krídlo, vyťahujem dekobóju a horko ťažko sa mi podarí zastaviť v štyroch metroch. Miki mi bojuje nad hlavou a snaží sa dostať späť ku mne. Prúd je neskutočný a nemám ani potuchy, kam nás odtiahol. Musím na hladinu, aby som nestratil kontakt s loďou. Až na hladine nafukujem bóju a márne revem na loď. Je príliš ďaleko. Našťastie okolo pláva iná loď, mení kurz a upozorňuje našich. Sto metrov od nás vidím vo vlnách osamotenú Juhoafričanku. Chuderka, to musel byť pre ňu desivý zážitok.
Prichádza loď, kapitán sa len pýta: „Current?“
„Fu... strong current.“ Odpovedám a štverám sa na loď.
Ukazujem vo vlnách na Juhoafričanku, potom jej pomáham z plutiev a doslova ju musím vytiahnuť z vody. Vtom sa objavuje Viki, ktorá hneď po vynorení spúšťa na guidovu adresu parádnu spŕšku nadávok. Zaslúži si, hoci to bola tak trochu aj naša vina, lebo my sme chceli zmeniť plán ponorov. Chceli sme ísť na Crystal za mesačníkmi.
Keď prechádza eufória, tak sa na tom spackanom ponore zabávame. Nesporným faktom je, že sa tu potápame podľa prílivových a odlivových tabuliek a ponory sú v pohode. Dnes sme tu vôbec nemali byť a stačilo sa o pol hodinu omeškať a už sa ukázala sila prírody.
Lenže sme namaškrtení mesačníkmi. Máme obrovské šťastie a hneď na prvých ponoroch stretávame niekoľko týchto nádherných a zvláštnych rýb. Niektoré sú obrovské, niektoré plaché, ale väčšinou sú aj oni zvedavé a aj keď odplávajú, tak opíšu veľký oblúk a vracajú sa späť ku nám. Plávame s nimi a oni trpezlivo znášajú našu prítomnosť.
Na útese na mesačníkov netrpezlivo čakajú žlté klipky a keď niektorý pripláva, tak sa na neho vrhajú a o dušu ho zbavujú parazitov. Mesačník sa nakláňa na bok, až skoro leží na útese a to je okamih, keď sa dá opatrne priblížiť a urobiť pekné zábery. Vidieť tieto ryby je naozaj unikátny zážitok a potápať sa s nimi je výnimočná udalosť. Viem to od doby, keď sme tu filmovali „Nusa Penida ostrov zlých duchov“, vtedy sa nám podarilo získať počas celého pobytu iba jeden záber aj to až keď sme odložili cestu späť na Bali a priplatili si ešte jeden ponor.
Teraz nám však máme šťastia podstatne viac. Zdá sa, že „zlým duchom Nusa Penidy“ sa náš film páči a tak nám, tentoraz naozaj prajú.
Text a videofoto: Jaroslav Blaško

22.09.2015
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions