Potápanie s mantami na Maldivách

Úvod  /  Články  /  Potápanie s mantami na Maldivách

To, čo mám pred očami, ma desí. Nemôžem zovšeobecňovať, na to som videl málo. Ale takto raj na Zemi rozhodne nevyzerá. Koraly na celom útese, pozdĺž ktorého sa potápame sú mŕtve.

A nie je to prvý útes. Večer to rozoberáme na lodi, vraj za to môže tsunami a náhle oteplenie mora. Akési miestne El Niňo spred šiestych rokov. Prišiel som sem, aby som pracoval na našom novom projekte „Odsúdené ostrovy“. Týmto nádherným ostrovom totiž naozaj hrozí, že v krátkej dobe vplyvom globálneho otepľovania zmiznú pod hladinou mora. Ale podľa toho čo tu vidím, ich skutočný stav je už dnes katastrofálny. Ešteže sa tu stále držia ryby!
Zabudnúť na tú hrôzu nám dávajú ponory v kanáloch medzi ostrovmi. Zostupujeme do hĺbky okolo tridsať metrov a na zlome útesu to v silnom prúde doslova vrie životom. Teraz už viem, prečo nám odporučili, aby sme si priniesli háky. Zachytávame sa pomocou nich nad magickou modrou hlbočinou a môžeme pohodlne pozorovať množstvo žralokov, raje a obrovské húfy rýb. Žralokov, najmä útesových a šedých je naozaj nevídane veľa a vôbec sa nami nedajú rušiť. Plávajú okolo nás v tesnej blízkosti. Hák je dobrá vec. A nielen tu.
Nasledujúci deň sa o tom presviedčam pri mantách. Na čistiacej stanici sa „zaháknem“ a mám voľné ruky na filmovanie. Okolo nás plávajú desiatky mánt. Sú naozaj v bezprostrednej blízkosti. Odopínam sa z háku a naozaj veľmi pomaly postupujem ku krúžiacim mantám. Veľmi opatrne vypúšťam vzduch a miestami sa doslova strácam pod ich obrovskými „krídlami“. Náš maldivský guid temer nepretržite klope o fľašu. Na brífingu nás upozorňoval, že keď sa priblížime príliš, manty odplávajú. Ale ani jedna z mánt sa neplaší. Vytvorili akýsi vláčik a jedna za druhou miznú za hranou útesu, aby sa vzápätí vynorili oproti nám na opačnej strane malej vyvýšeniny, v ktorej strede je čistiaca stanica. Akoby ich tešila naša spoločnosť a zostávajú , kým zostávame aj my. Je to úžasné divadlo.
Táto scéna objasňuje, prečo sú Maldivy, aj napriek veľkému poškodeniu útesov stále pre potápačov zaujímavé. A to sa celý deň posúvame s loďou smerom na juh a všade samé manty.
Sme rozdelení na tri skupiny a akokoľvek sa snažíme vstupovať do vody v určitých rozostupoch, pri mantách sme napokon vždy všetci. Ak sa nám zdalo, že nás na čistiacej stanici bolo akosi priveľa, tak čo je priveľa zisťujeme hneď na ďalšom ponore. Plávame k ďalšej čistiacej stanici, keď sa nám nad hlavami zatmie a ponad nás prepláva skupina obrovských mánt. Pár metrov pred nami už na nich čaká asi štyridsať potápačov. Manty raz zakrúžia a pracú sa preč. Až na jednu. Tá akoby sa prišla zabaviť na tom stáde bláznov, čo sa pred ňou váľa po útese. Neviem, či sa mám smiať a či plakať. A neviem, či aj tu útes „padol“ v dôsledku otepľovania, alebo ho rozkopali potápači. Musím pripustiť, že kým na začiatku safari som mal obavy, či hákmi nepoškodíme útesy, tak som sa mýlil. Nie pre to, že vlastne nie je čo poškodiť. Potápači z iných lodí sa, v snahe udržať sa stoj, čo stoj, zapierali do útesu plutvami, kolenami, dokonca ležali na ňom celým telom. No hrôza.
Keď si to aj tá jedna manta rozmyslí a odpláva, zaujímam jej miesto a filmujem tú ľudskú úbohosť. Všetci sa ešte stále váľajú po útese a usmievajú sa mi do kamery. Toto predsa nie je potápanie!
Nechávame sa strhnúť prúdom a smutne plávame pozdĺž zničeného útesu. Nech je to akokoľvek, toto je výsledok ľudskej činnosti. Zatiaľ je šťastím to, že sa tu ešte stále držia ryby a veľké živočíchy. Lenže dokedy? Máme nad čím rozmýšľať.
P.S. Milá Sisa, ľutujem len jedno, že som nemal ten tvoj nový foťák.
Text: J.B.
Videophoto: J.B.


 

18.03.2014
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions