Pod bránou BlueHole

Úvod  /  Články  /  Pod bránou Blue Hole

Blue Hole je svetová top lokalita. Legenda, ktorá priťahuje rovnako technických potápačov, ako aj freediverov. Jej takmer kolmé steny padajú ďaleko pod úroveň rekreačného potápania a tam, kde sa zdá byť koniec, je vlastne len ďalší začiatok.

Vedľa stojaca skala s tabuľkami na pamiatku tých, ktorí podľahli jej magickému volaniu pôsobí veľmi smutne. Je za ňou veľa ešte smutnejších príbehov, s jedným spoločným menovateľom. Riziko prerástlo pôžitok a oni na to doplatili.
Aj to som mal na pamäti, keď sme sa chystali do Dahabu. To, čo vytvorila príroda na brehu Červeného mora, kúsok nad týmto stále ešte relatívne pokojným, egyptským letoviskom, je však tak unikátne, že už niekoľko rokov som sa zaoberal myšlienkou, že sa pokúsim preplávať z Blue Hole popod koralovú bránu v hĺbke 54 metrov na otvorené more.
Ono to nie je nijako výnimočná hĺbka. Z jednej strany na druhú je to snáď tridsať metrov a dá sa preplávať so vzduchom. Len v určitom momente prichádza riziko, že buď často sa meniace prúdy, alebo nepozornosť spôsobia, že potápač rýchlo klesne pod bezpečnú vzduchovú hĺbku a to už môže priniesť fatálne dôsledky.
Samozrejme najlepším riešením je ľahký Trimix a Nitrox na dekompresiu. My sme sa však dohodli na vzduchu a EAN50 na výstup od 21 metrov.
Večer pred ponorom sme si stanovili nasledovný plán:

Vzduch:
55m 11min
44m 13min
33m 14min
30m 15min
27m 16min
24m 18min
EANx 50:
21m 23min
18m 24min
15m 25min
12m 27min
9m 30min
6m 42min
3m do vynulovania decostop na počítači + 3 min bezpečnostná zastávka.
Vzhľadom na vybavenie našej mini skupiny počítačmi, sme sa rozhodli, že všetci pôjdeme podľa vzduchových tabuliek.
Boli sme celkom štyria. Náš guid Laci, ja, Laco Krumpál a Miro Belica. Laci nám veľmi podrobne popísal celú lokalitu, dohodli sme sa na tom, ako budeme postupovať, aby sme vytvorili čo najlepšie podmienky pre kameru a samozrejme pre celkovú bezpečnosť ponoru. Ráno sme si ešte na báze pripravili stage s EAN50, zopakovali a zapísali plán ponoru a vyrazili sme ku Blue Hole.
Voľný pád smerom ku „arch“ bol ešte o tom, že my traja sme si nevedeli predstaviť, čo máme čakať. Keď sa zhruba v tridsiatich piatich metroch objavili obrysy obrovskej vodnej brány, bol to úžasný pohľad. Zdanie naozaj klame a to, čo sa z tejto pozície zdá ako kúsok, je ku druhej strane oblúka ešte dosť ďaleko. Kto sa tam odváži s dvanástkou fľašou, veľmi riskuje.
Je to naozaj majestátne a naozaj si treba dať pozor, aby človek pod oblúkom neklesol príliš hlboko. Prekvapil nás bohatý život, lebo na vonkajších stenách od The Bells, ale aj v samotnej Blue Hole, bolo takmer mŕtvo. Pod nami sa strácalo dno s bielym pieskom v nedohľadných hĺbkach, oproti nám plával húf tuniakov a bolo cítiť, že dusík si robí svoju robotu. Keď sa od tuniakov odpojil štítovec a namieril si to priamo k nám, najskôr som zaváhal, či nemám dusíkové opojenie. Potom sme sa až do konca ponoru bavili na tom, ako si ten zúfalec nevedel medzi nami vybrať, na koho sa nalepí.
Celý čas sme držali stanovený plán ponoru. V 21 metroch sme vymenili vzduch za EAN50 a v hlavách akoby sa nám rozsvietilo. Napokon sme vystúpili zo strany od mora k plytkému prielivu do Blue Hole, kde sme urobili dekompresnú zastávku v 6 m. Napriek tomu, že je to asi najexponovanejšie miesto celej lokality, je tu stále prekvapujúco zachovaná koráľová záhrada. Záverečnú dekompresnú zastávku sme realizovali v samotnej Blue Hole v troch metroch, pri sledovaní freediverov a ďalšej skupiny technických potápačov, ktorí smerovali tam, odkiaľ sme sa my práve vracali.
Ponor sa nám naozaj vydaril. Trval niečo menej ako hodinu a hoci viem, že chlieb lacnejší nebude, uspokojili sme svoju túžbu, vidieť oblúk odspodu.
Text: D.J. /dedo Jaro/
Photo: Ladislav Krumpál


 

06.06.2011
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions