Paľko Keška

Úvod  /  Články  /  Paľko Keška

Paľko Paráda má novú vášeň. Prepadol geocachingu a to tak vášnivo, že si zaslúži premenovať na Paľko Keška. Mal by mať aj prímenie „Prešibaný“, lebo vždy si našiel niekoľko dôvodov, aby ma po Faerských ostrovoch navigoval tak, že naša cesta náhodou viedla okolo miesta s ukrytou keškou.

Liezol mi s tým síce na nervy, ale kto ho pozná vie, že dokáže nadviazať kontakt aj s kavkazskou kozou a tak som mu jeho záľubu musel tolerovať. Našťastie je v hľadaní rovnako rýchly, ako keď sa na lodi oblieka do neoprénu a tak mu nájdenie kešky trvalo vždy len okamih.
Prvý krát sa nesmierne osvedčil, keď sme išli filmovať lososov do rybej farmy. Vyhliadli sme si jednu tesne pri brehu, aj sme získali telefón na majiteľa, ale Paľko rozhodol, že volať nebudeme, lebo zamietnutie by znamenalo koniec šancí. Pekne v nedeľu, keď na farme nikto nepracuje nabehneme a ak niekto príde, budeme hrať hlupákov, to zvládneme. Urobili sme, ako povedal a tie zábery sa mimoriadne vydarili a kým sme skončili ani nikto neprišiel. Veď kto by sa staral o ryby, keď ani domy nezamykajú. Na druhý deň zavčas ráno sme boli späť, teraz už oficiálne so žiadosťou o povolenie filmovania. A oni tých lososov práve zabíjali.
Druhý krát sa osvedčil, keď nás vyhodili z továrne na spracovanie rýb. Išli sme do inej a už z diaľky sme videli obrovské rybárske lode, ako vykladajú úlovok. „Nabehneme tam, začneme filmovať vonku a keby nás niekto oslovil, tak budeš tvrdiť, že robíme film pre školy na Slovensku, to určite zaberie“, dával mi inštrukcie. Tak sme aj urobili a keď už sme vonku všetko mali, pobrali sme sa do kancelárií. U šéfa hra na školský film zabrala a tak nás pozval v pondelok na obed. Od mŕtvych lososov sme trielili na druhú stranu ostrovov. Ochotný šéf nás vyobliekal do bieleho plášťa, baretky a rúšky na ústa, na nohy sme dostali návleky, zobral nás do výroby a tam boli len ... obrovské cisterny. Pozerali sme na seba a neho, reku kde sú ryby? „My vyrábame rybí olej a múčku, ryby, čo ste videli spracováva iná fabrika, 500 metrov ďalej, ale tá má iného majiteľa, tam vás asi nepustia“ vraví nám šéf ochotný. Tak sme sa pobrali za šéfom neochotným.
Stratég Paľko vraví: „Jarko zostaneme v týchto oblekoch, tak ako sme. Vojdeme tam a budeme sa tváriť ako hygienická kontrola, čo si to prišla nafilmovať“. Tak sme sadli do auta, aj sme tak vystúpili pred fabrikou z auta. Muselo to byť pôsobivé, lebo dvaja zamestnanci, čo vonku fajčili hneď típli cigarety. Bez mihnutia oka sme vošli dnu, prešli cez jedáleň, kde práve všetci obedovali a dostali sme sa až do výroby bez toho, aby nás niekto zastavil. Lenže, keďže všetci obedovali, linky stáli. Ale s rybami! Toto je to čo potrebujeme! Tak sme predsa len zašli za šéfom. Skoro mu spadli okuliare. Napokon sa začal rehotať skôr, ako som otvoril ústa. Pozerám na Paľa a musel som sa smiať aj ja. Školský film zabral, a ako hľadel na Paľka, tak sa prestal báť aj konkurencie.
Paľko sa osvedčil aj pri odhadovaní ľudí. Keď sme v Klaksviku nevedeli nájsť potápačské centrum, postál som pri akejsi pani, reku sa opýtam. „Paľko vraví, nestrácaj čas, tá ti nepomôže“. (No, povedal to trochu inak!)
Nedal som sa a milej panej vravím: „Please, where here is diving center?”
A ona na to: „Baker?“
A ja: „Diving center“ a ukazujem rukou akože dole.
A ona na to: „Tunnel?“
A ja: „Diver“
A ona: „Driver?“
A ja: „Diving, swimming underwater”
A pani len rozhodila rukami.
A Paľko sa rehotal, a celý čas stonal od smiechu, že to nenatočil.
Tak takto a podobne sme sa mali s Paľkom, teraz už Keškom, na Faerských ostrovoch.
Text: Jaroslav Blaško
Foto: J. Blaško, Pavol Škorvaga

02.09.2014
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions