Opäť v potápačskom nebi

Úvod  /  Články  /  Opäť v potápačskom nebi

Aký je ten svet malý! Barmanka v bare na našej pláži chvíľu počúvala a potom sa nás spýtala, odkiaľ sme. Keď Janett odvetila: „Slovakia“, bol som si istý, že nemá ani šajnu kde to je.

Dievča nás však prekvapilo: „Aj moji starí rodičia pochádzajú zo Slovenska. Preto mi bola Vaša reč taká povedomá.“ A potom ešte zo seba vysúkala: „Kočece“. Tak sme na mexickej pláži objavili Američanku z Košíc.
Rovnako, ako okúzľujúca bola naša pláž, bol čarovný aj prales za diaľnicou, ktorá sa z Cancunu tiahla smerom na juh.
Pred niekoľkými miliónmi rokov, keď našu Zem zasiahol meteorit, ktorý spôsobil vyhynutie dinosaurov, vznikol po obvode jeho dopadu unikátny jaskynný systém. Ten napokon zaplavila sladká, krištáľovo čistá voda a keď sa na viacerých miestach preboril strop jaskýň, vznikli cenoty – „majské studne“.
Pri cenotoch vyrástli jedny z najkrajších miest, aké kedy ľudia postavili. Lenže aj mayská civilizácia nezvládla svoj rozmach a tak cenoty, rovnako ako monumentálne pyramídy pohltil prales. Našťastie. Yucatanom sa prehnala španielska horda a zachované zostalo iba to, čo ochránila príroda.
Každý cenot je iný. Malé jazierka, miestami prekryté klenbou skaly. Kryštáľovo čistá voda, teda okrem cenotu v Chichten Itza, kde je voda na povrchu, neviem prečo, mútna. Tu sa však dovolili potápať iba Cousteaovi.
V Dos Ochos skáčeme do kryštálovo čistej vody a hneď mizneme pod rímsou jaskyne. Sladká voda so sto metrovou viditeľnosťou sa v hĺbke okolo desať metrov mieša so slanou vodou, pravda iba vtedy, keď ich pretne plutva a potápač pred vami sa rozplynie ako vo filmovom triku. Nepreniknuteľnú tmu osvetľujú iba svetlá našich bateriek a v ich kuželoch sa objavujú stále krajšie a krajšie stalagmity a stalagtity. No a keď sa z tmy začne vynárať ďalší cenot, tak si musíte dávať pozor, aby vám automatika nevypadla z úst.
Ešte krejšie je to v Jardin del Eden. Slnečné lúče, ktoré sa prederú cez prales, nám nad hlavami vytvárajú nebeskú klenbu a ďalej padajú ku dnu cenotu. Všetko to hrá rôznymi odtieňmi zelenej a modrej a my sa medzi tým všetkým vznášame a tajíme dych. Jediné, čo ma napadá je: „Ak niekde existuje potápačské nebo, tak musí vyzerať takto“.
To sa naozaj nedá popísať a tak nechám prehovoriť iba obrázky, ktoré urobila Sisa Bátorová. Stáva sa z nej skvelá fotografka.
Text: J.B.
Foto: J.B., Sisa Bátorová

03.03.2014
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions