Monikin koník

Úvod  /  Články  /  Monikin koník

Z našej „Gautschovej“ partie mala najmenej ponorov Monika. Nemala ambíciu ísť sa potápať na vrak, iba sa chcela zdokonaliť a využila príležitosť, že cestujeme do Chorvátska.

Dohodli sme sa tak, že na ponory na útesy pôjde s nami, vraky vynechá a po ponoroch na vrakoch sa s ňou pôjdem potápať do zátoky pred divecentrom.
Okrem ponorov na Baronovi som veľmi túžil nafilmovať nejakých morských koníkov, samozrejme ak ich nájdeme. Po príchode na bázu sme si dali check dive. Nasadili sme dvojičky a každý jednu stage, teda okrem Moniky a vydali sme sa do zátoky.
Neboli sme vo vode ani desať minút, keď som v poraste na dne uvidel dvoch nádherných koníkov. Nadával som si, že som kameru nechal rozobratú na hoteli a zvažoval som, koľko mi bude trvať, keď pre ňu pôjdem. Napokon som to zavrhol a len tak som ich zostal pozorovať. Jeden bol mimoriadne pekne sfarbený a aj keď sa to neskôr vyvinulo celkom dobre, už budem asi navždy ľutovať, že som tú kameru neposkladal a nepostavil na mólo.
Aj nasledujúci deň sme s Monikou išli na ponor do zátoky. Mali sme niekoľko sépií, nejaké rybky, no po koníkoch ani stopy. Monika bola iba v mokrom neopréne a tak som sa veľmi nečudoval, keď mi po pol hodine ukazovala, že jej je zima. Odprevadil som ju k mólu a vrátil som sa hľadať tie kone. Po pár minútach som jedného našiel. Ľahol som si vedľa do piesku a ďalších štyridsať minút som filmoval. Až sa mi z toho, ako sa v plytkej vode vlnila tráva, krútila hlava. Z vody som vyšiel vysmiaty. Peter so Zolom si nadávali, že nešli so mnou.
Nasledujúci deň, keď sme sa vrátili z Gautscha som okrem Moniky zobral do vody aj Karolínu, ktorá je práve v začiatočníckom kurze a bol to vlastne jej prvý ponor na voľnej vode. Zatiaľ sa Zolo staral o ich synčeka Zolibabu. Tak sa nazval on sám, keď nás celý predchádzajúci večer zabával u nás na balkóne.
More bolo pokojné, Karolíne to celkom dobre išlo a Monika plávala okolo. Pohodu prerušilo vzrušené gestikulovanie Moniky. Bolo jasné, že čosi významné objavila. Keď sme priplávali, uvideli sme morského koníka. Tentoraz som mal kameru na móle a tak som iba položil vedľa koníka olovo od bójky, ktorú som kvôli tomu ťahal so sebou. Monča však čosi gestikulovala, zobrala koníka do ruky a po hladine trielila ku brehu. Na chvíľu som sa vynoril, reku čo stvára.
„On je môj!“ - volala s výrazom ženy, ktorá práve vo výpredaji uchmatla najvzácnejšie šaty, alebo práve získala zakliateho princa. Vyzeralo to tak, že len čo dopláva k mólu, koník dostane bozk a bude ju môcť slávnostne požiadať o ruku. Nástojčivo sa dožadovala, aby ju Zolo prišiel k mólu odfotiť.
Odprevadil som Karolínu z vody a napokon sa mi podarilo Moniku presvedčiť, že aj keď je to jej koník, úplne prvý, patrí do mora a určite jej s ním urobím skvelé zábery. Rovnako, ako s miestnou čajkou, ktorá si ju mimoriadne obľúbila, lebo jej kradla z raňajok maškrty.

Text a videofoto: D.J.


 

09.05.2012
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions