Mexico, Baja California, október 2008

Úvod  /  Články  /  Mexico, Baja California, október 2008

Zabudnite na Darwina! To, že sa človek vyvinul z opice je taká sprostosť! Darwina ospravedlňuje len to, že Costeau s akvalungom prišiel až o pár desiatok rokov neskôr. Inak by určite prišiel na to, že našimi predchodcami sú tulene. Teda aspoň pre potápačov to platí stopercentne! Lenivé, sexuchtivé, zvedavé, hravé a čo ja viem, čo ešte všetko máme spoločné. Na šťastie sa nenaučili páliť alkohol, inak by boli v kuse naložené v liehu.

Keď sme dorazili na ostrov Los Islotes, dobiela omietnutý vtáčím trusom, už z diaľky nás vítali svojim krikom. Okamžite priplávalo pár zvedavcov k člnu a po zanorení nás najskôr skontrolovala čata odrastených puberťákov, no a potom to už okolo nás lietalo tak, že sme ich nestíhali sledovať.

Neskôr sme vplávali do malej jaskyne a zistili sme, že sme sa vlastne ocitli v tulenej škôlke, dokonca s pani učiteľkou. Tá sledovala každý pohyb svojich žiačikov a aj nás návštevníkov. A teda mala čo robiť! Tých krpcov bolo požehnane a okamžite nás obklopili a ťahali, kto za čo mohli. Jeden za šnorchel, druhý za hadicu automatiky, tretí sa dožadoval masky, ďalší hrýzol do lýtka a jeho ešte mladší brat skúšal zuby na mojich plutvách. Ich správanie sa v ničom nelíšilo od správania detí v našich ľudských škôlkach.

Dokonca sa našli aj takí, ktorí sa okamžite začali hrať na potápačov. Pozorne si ma prezreli, odplávali sa nadýchnuť k hladine, ponorili sa pred kameru a začali vypúšťať vzduch. V živote som sa pod vodou tak nebavil. A to ešte nebolo všetko! Jeden z tých malých čertov sa rozhodol, že si ma adoptuje. Priplával ku mne a toľko dobiedzal, až som musel nadvihnúť ľavé rameno a on sa na mňa zavesil plutvičkami a iba občas si odbehol nadýchnuť sa, vynútil si poškrabkanie a potom sa mi znova zavesil na rameno. Vôbec ho nezaujímalo či sa mi dobre nakrúca len jednou rukou. Okamžite som ho pomenoval po našom mexickom quidovi Dannym. A tak sme tam s Dannym natáčali jeho bratrancov a sesternice a pani učiteľka nás pravidelne kontrolovala či nevystrájame hlúposti.

Keď som odtiaľ odchádzal, cítil som sa ako otec, ktorý opúšťa svoje dieťa. Ten krpec ma vyprevadil až k východu z jaskyne a nevedeli sme sa od seba odtrhnúť. A tak som tým hnedým očkám v duchu sľuboval, že sa tam ešte určite raz vrátim.

Text: J. Blaško, Foto : S. Ondrušová, E. Grofčík, J. Blaško

21.03.2009

Galéria


BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions