Martin Lukáč „Plač veľrýb“

Úvod  /  Články  /  Martin Lukáč „Plač veľrýb“

Človek vidí hrozbu vo všetkom, len nie sám v sebe. A to je zásadná chyba. Koniec sveta nepríde s príchodom mimozemšťanov, možno ani proroctvo Biblie sa nenaplní. Človek sa veľmi rýchlo zničí vlastnou činnosťou. Nezničí len svoju existenciu, ale aj svoje okolie a svet, v ktorom žijeme.

Zdá sa nám, ako by svet bol vždy ľahko a rýchlo obnoviteľný, pre náš život nepotrebný, ale len sčasti nás ovplyvňuje. To sme teda na veľkom omyle. Naša populácia sa stala natoľko sebavedomou, bezstarostnou, priam ľahostajnou k prírode, až sa to blíži k hranici uveriteľnosti. Praveký človek bol závislý na prírode, počasí a samotnú prírodu považoval za božstvo – takže žiaden Boh, Ježiš Kristus, Alah, Budha a podobne. Príroda je to, čo človek potrebuje - mala by byť na mieste boha – na mieste autority, vyššej moci nad človekom. Veď predsa denne počujeme v správach, že príroda nám to opäť zrátala ... a my sa jej divíme ? Neskutočne trpí, nielen nezmyselným znečisťovaním ovzdušia, ale aj lesov, vody, nášho prostredia. A to je alarmujúce, práve príroda sa nás snaží upozorniť. Dymiaci komín – kedysi symbol veľkého pokroku a moci človeka nad všetkým. Krásna ilúzia, škoda, že je nepravdivá. Ale človek na pravdu prišiel zas neskoro, keď už táto myšlienka bola zasadená hlboko v jeho mysli. Teraz je darmo bojovať proti niečomu, čo ,,prináša pokrok“. Netrápia nás lamentujúce slová našich starých či prastarých rodičov, aké boli rieky kedysi čisté, priezračné, raka (ktorého prítomnosť v rieke dokazuje vysokú čistotu vody) ste stretli na každom kroku. Teraz každý myslí len na to, kam pôjde nakupovať, či je pripravený do školy či práce a podobne. Priorita zveľaďovať prírodu sa už dávno vytratila. Človek si myslí, že príroda je stvorená len pre to, aby mu slúžila. Možno z poznatku, že príroda sa k nemu vždy s láskou vráti – ako odvrhnutá mačka, ktorá sa vráti k svojmu pánovi. Loví, zabíja, drancuje, poškodzuje, znečisťuje ... menovať by sme mohli hodiny a hodiny, čo všetko zlé spôsobujeme prírode. A veľa času by sme strávili aj tým, keď by sme vymenovávali všetky dobré veci, čo pre nás vykonáva príroda. Pokrok nemusí byť spojený vždy s ničením a utláčaním prírody. Je pre ľudstvo potrebný, ale rozhodne nestojí za ničenie prírody. Veď predsa existujú aj spôsoby, ako priviesť pokrok bez akejkoľvek ujmy na prírodnom bohatstve na našej modrej planéte. Pokrok v súlade s flórou a faunou nastane len vtedy, keď sa zmení zmýšľanie ľudí v drvivej väčšine sveta. A to sa nezmení, pokiaľ nepríde nejaká prírodná katastrofa, ktorá jasne a viditeľne ukáže každému ľudskému oku i mysli, že príroda pri nás nebude stáť večne a keď nebude jej, nebude ani nás. Veľmi silnú a pre život rozhodujúcu väzbu ľudstva s prírodou si nevážime, potom sa čudujeme, že je čoraz viac ľudí neplodných, čoraz viac chorých, hendikepovaných a podobne. Očividne človeku o jeho neschopnosti a stoicizme voči prírode nič nenapovedala ani obrovská havária ropného tankera v Mexickom zálive, ani postupné topenie ľadovcov, extrémne teploty už aj v našom miernom podnebí – extrémne nízke počas zimy, no najmä extrémne vysoké počas leta. Koľko ambícií si naši predkovia priniesli s myšlienkou industrializácie, ale to nerátali s človečou márnivosťou – lebo starou múdrou pravdou je, že keď človek sa má ,,ako prasa v žite“, nezaujíma ho okolie, ale iba on sám a čoraz viac, čoraz viac. Začnime teda od nás, pokúsme sa o to, aby sa zmýšľanie sveta zmenilo a vrátilo sa na správnu koľaj, aby najdôležitejším predmetom nebola matematika, ale ekológia, aby najdôležitejším učivom neboli vektory či funkcie, ale ochrana prírody. Vypočujme prosby prírody, ktoré sa nám javia každý deň - urobme pre ňu niečo, lebo dobrý skutok neznamená len pomôcť človeku, ale aj pomôcť aj ,,nečloveku“ (aj prírode). Vypočujme faunu a flóru a načúvajme plaču veľrýb, pomôžme im i nášmu svetu – teda nám. Náš svet si to určite zaslúži ...

24.03.2013
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions