Maldivy, nielen potápaním je potápač živý

Úvod  /  Články  /  Maldivy, nielen potápaním je potápač živý

Nielen potápaním je potápač živý! Najmä na potápačskej lodi. No a keďže na lodi bola s nami aj skupina desiatich Čechov a na dhoni (sprievodnej lodi s ktorou sa chodí potápať) si vyvesili českú zástavu, už sme kuli plány.

Pod rúškom večera sme na biele tričko nakreslili slovenský znak a vztýčili sme vlastnú vlajku. Nasledujúce ráno si nikto nič nevšimol, tak sme im cestou z ponoru vyhlásili akciu „Národ sobě!“ To akože si tú svoju vlajku môžu vykúpiť za božský Sauvignon Blanc z Marlborough, ktorý ponúkali v lodnej vinotéke.
Najskôr dosť frflali, ale napokon nám tú fľašu kúpili. A my sme ju s vďakou počas barbeque na opustenom ostrove prijali a aj strovili. Bol to romantický večer. Na ostrove sa zišli skupiny z viacerých lodí. Boli tu Francúzi, Kórejci, Číňania, Japonci, Rusi a čo ja viem kto všetko. Posádka nám z piesku urobila krásneho Whalesharka, to keby sme na druhý deň nič nevideli. Hneď nám ho obkolesili Rusi, ale jasne sme im dali najavo, že toto nie je Krym. Neskôr, keď sa zotmelo a začali byť hluční, stačila „Kalinka“ premenovaná na ukrajinka a Rusi ostrov opustili ako prví. Na cestu sme im dali pieseň „Běž domú Ivane“. Ostatné národnosti to veľmi ocenili a niektorí si s nami potom aj zaspievali.
Pri návrate na loď ešte trochu zápasíme s už spriateleným národom českým o to, kto koho zhodí do vody a vraciame im prehru z olympijského hokejového turnaja. Potom ešte darujem slobodu niekoľkým rybkám, ktoré si nalovili ako návnadu a ide sa spať.
Ráno vstávame síce s trochu boľavými hlavami, ale s veľkou nádejou, že tých Whalesharkov predsa len uvidíme. Pravdu povediac, to čo sa dialo bol pre mňa šok. Asi desať veľkých potápačských lodí a desať menších z priľahlých ostrovov s niekoľkými stovkami šialencov na palube sa pustilo do pátrania po najkrajšom stvorení, aké možno pod vodou stretnúť.
Keď sa objavuje prvý, všetky lode sa zvrtnú jeho smerom. Ľudia skáču hlava-nehlava do vody a je to naozaj zázrak, že nikoho nenaberie žiadna loď. Po hodine márnej snahy sa rozhodujeme, že si dáme najskôr ponor, že za ten čas to snáď menšie lode so šnorchlistami prestane baviť. Robím najväčšiu chybu v živote. Čakám Whalesharka v plytkej vode a som dosť vzdialený od ostatných. On potvora pláva pod nami. Zbadám sa až keď som sám. Ničomu nerozumiem, najskôr sa vraciam a potom sa rozhodujem, že sa predsa len predpisovo vynorím. Keď začnem chystať bójku, pripláva Monika. Až na hladine pochopím, že ostatní sú kdesi dole s Whalesharkom. Najradšej by som si nakopal!
Napokon si to vynahradzujem na šnorchel, ale predstava tých pár záberov, čo som mohol mať, najmä keď vidím pod sebou potápačov (hoci to zase potvrdzuje, že som tých Whalesharkov čakal na správnom mieste).... Ale už viem, ako to urobím nabudúce. To som si istý.
Záver safari patrí potápaniu v kanáloch medzi ostrovmi. Skáčeme do nádherne modrej vody, klesáme postupne do tridsať metrov, okolo nás nevidno nič, len tmavú hlbočinu a ani neviem ako nás v tom prúde dovedú guidi k útesu. Silu prúdu si v plnej miere uvedomujem až keď chcem zastaviť. Rýchlo vyberám hák a musím kopať z celých síl, aby som sa dokázal zachytiť na hrane útesu. Pred nami plávajú žraloky. Celkom veľa žralokov. Niektoré so zvláštne vydutými bruchami, asi kotné, ale vyhladované samice. Dohoda je, päť minút pred dekom začneme výstup. Najskôr mizne Silvia s guidom po mojej pravej strane. Ledva v tom prúde udržím kameru. Deko sa blíži, nechce sa mi preč, signalizujem Monike, že mám ešte tri, potom dve minúty. Keď mi naskočí minúta, obaja sa odhákneme. Strháva nás divoký prúd a začíname stúpať do voľnej vody. Sledujem smer na kompase, lebo na ostrov, pred ktorým sme skákali z lode, búšili riadne vlny a v tom mlyne, čo tam robili by som skončiť nechcel.
Prúd nás však ťahá súbežne s ostrovom. Pod nami sa objavuje snehobiele piesočné dno. Vypúšťam bóju a po safety stop vystupujeme na hladinu. To bol najkrajší ponor safari.
Ďalší ponor nás čaká vrak. Je celkom pekný a keďže Lubko zostáva na lodi, idem s Monikou aj Silviou. Vrak je pekná, umelo potopená japonská loď, ležiaca rovno pred ostrovom s rezortom. Zdá sa mi to ako dobrá alternatíva, keď sú tu tie útesy také zničené. Od vraku ma napokon odlákala kareta, a tak sme sa všetci pohli k útesu. A padla mi sánka. Takto som si totiž útesy na Maldivách predstavoval. Krásne tvrdé koraly, húfy rýb, no proste úplne zdravý útes. Nechápem ako to teda je. Je možné, že by niektoré oblasti zvýšenie teploty nepostihlo?
To musím zistiť, chcem, aby „Odsdúdené ostrovy“ bol pravdivý príbeh.

PS2: Sisa večná škoda, že som nemal ten tvoj nový foťák.
Text: J.B.
Videofoto: J.B., Foto: Monika Schniererová

17.03.2014
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions