Maldivy - potápanie s Veľrybím žralokom

Úvod  /  Články  /  Maldivy - potápanie s Veľrybím žralokom

Počítam lode. Je ich dvadsať šesť. Ako o preteky sa valia z jednej strany útesu na druhú. Niektorí už pochybujú, že to má zmysel. Teda zmysel to takto určite nemá žiadny, ale ako sa vraví, nádej zomiera posledná. Napokon sa dočkáme a loďou zaznie volanie: „Whale shark!“

Skáčeme do malého člna a ten nás vyváža smerom k mase ľudí, ktorí zúrivo kopú plutvami na hladine. „Jump, jump!“, kričí Maldivec a my skáčeme. Kopem ako o život, dostávam do hlavy niekoľko rán plutvami, ale márne hľadím do vody pod sebou. Nič nevidím. Keď už fučím tak, že šnorchel mi nestačí dávať vzduch, prestávam plávať. Stovky ľudí okolo rovnako sklamane hľadia vôkol seba a okrem desiatok lodí aj oni videli také isté ..... ako ja. Každý buď hľadá pohľadom svoju loď, alebo čln, aby ich čo najskôr zobral pokúšať šťastie znova, alebo sa zúfalo vrhajú do strán, aby uvideli žraloka, ktorý tam už dávno nie je. Púšťam kameru a filmujem ako to vyzerá, keď dopyt vysoko prevyšuje ponuku. Hľadám náš čln, ale nie je ho vidno. Nadávam až do chvíle, kým mi náš guid, ktorého kvôli mase dredov na hlave volám Dredo, neoznámi, že po nás príde dhoni. Dhoni je naša menšia loď, s ktorou sa chodíme potápať a na ktorej je naša potápačská výstroj. Prestávam nadávať a cítim, že predsa len by som mohol mať šancu. Vyskakujeme na dhoni a tá opäť smeruje k davu hláv, šnorchlov a plutiev. Masa, vedená domorodcom so zdvihnutou rukou sa valí jedným smerom, čo znamená, že pred nimi predsa len čosi je.
„I go with diving equipment!“ kričím na chlapíka, ktorý nám fúka fľaše. Jeho kategorické nie ma najskôr zarazí, ale ešte kategorickejšie nie kapitána našej dhoni ma zastavuje. Obraciam sa na Dreda, ten len krčí ramenami. Vraj on by mi povedal Yes, ale on o tom nerozhoduje. Ostatní už skáču do vody. Vidím, ako plávajú k mase, ktorá sa nám vzďaľuje. Musím konať. Tak ako som, iba v tričku, naťahujem na seba krídlo, nasadzujem si kompas, chytám smer na ľudí na hladine, beriem do ruky kameru a skáčem do vody. Fúkač mi stihol iba zakričať, že nepôjdem na ponor. No určite!
Klesám a sledujem kompas. Ľudí na hladine už nevidím, sú príliš ďaleko. Kopem ako o život. Z vedľajšej lode skáče osem potápačov. „Tak oni môžu a ja nie?“, žundrem si pre seba a sledujem kam sa pohne Maldivec, ktorý ich vedie. Sú asi dvadsať metrov predo mnou a vidím, že na čosi pred sebou ukazuje. Už ma chytá neistota, keď sa za stĺpmi bublín, ktoré vypúšťajú, objavuje veľký tieň. Whale shark smeruje vpravo a kým všetci predo mnou plávajú ku nemu, ja sa vrhám do strany. Ak to stočí vľavo, tak už nebudem mať šancu. Mám však šťastie. Kým ostatní doplávajú na žralokovu úroveň, sú za jeho chvostom, zatiaľ čo ja ho mám pred sebou a teraz pláva priamo predo mnou. Eufória je obrovská. Prvý krát v živote mám tohto nádherného tvora pred sebou v situácii, keď mám na sebe výstroj. Pláva majestátne proti prúdu a ja kopem a kopem a kopem. Napokon ho nechávam, nech mi prepláva popred kameru v celej svojej majestátnosti. Je to vlastne mladá samica, asi päť metrov dlhá. Keď už som na úrovni jej chvosta, tak si uvedomujem, že toto sa mi už v živote nemusí podariť a tak sa rozhodnem to nevzdať a opäť kopem do plutiev. Práve ju dobehol maldivský guid zo skupiny, ktorá bola predo mnou a snaží sa ju spomaliť. Našťastie, aj ona akoby mi ešte chcela dať šancu, lebo pomaly opisuje akýsi oblúk a tak sa mi darí dostať opäť až na úroveň jej hlavy. Chvíľu plávam vedľa a potom ma náhle osvieti. Spomeniem si, ako som si vravel, že ju chcem zospodu. Mierne vydýchnem a podplávam ju. Teraz je priamo nado mnou, len sa trošku prikrčím, nechám ju plávať nad sebou a len dúfam, že mi nevytne jednu s jej masívnym chvostom. Sledujem to všetko na monitore a teším sa ako malé decko. Zo strany pláva ďalšia skupina potápačov. Zostávam na mieste a filmujem, ako ju obklopujú, až kým sa mi nestratia z dohľadu.
Skončil som v sedemnástich metroch a začínam stúpať ku hladine. Na prasknutie naplnený eufóriou. Kričím len tak pre seba do automatiky. Všade okolo hučia motory lodí, voda je plná ľudských tiel. Filmujem ten chaos. Vynáram sa a hľadám pohľadom našu dhoni. Nie je ju vidno a až po chvíli vypláva spoza iných lodí asi dvesto metrov odo mňa. Plávam na hladine ku nej. Dvíham ruku s kamerou, ale evidentne ma ignorujú. Nech! Ja už mám čas! Náš fúkač len neochotne prichádza ku korme, dokonca mi ani nespustí rebrík. Z odmeranou tvárou berie kameru a tak si odopínam krídlo a ukazujem mu ako aj na staré kolená dokážem vyskočiť z vody na loď.
Dhoni smeruje k lodi. Náš hlavný guid Soba stojí na korme. Nesúhlasne kýva s hlavou aj rukou. Chcem mu oznámiť, čo už dávno vie. „I was with diving equipment.“, vravím a on na to že to bolo nekorektné. Chvíľu sa doťahujeme, stále čakám že povie, že len žartuje. Musí predsa vedieť, že s tým jeho potápaním v tričku a trenírkach má iba zlomok mojich potápačských skúseností. Miesto toho ale oznamuje, že sa ide na ponor a že ja ísť nemôžem. Dosť dlho mi trvá, kým pochopím, že to myslí vážne. Od momentu ako sme prišli na loď, som mu viac krát hovoril, že chcem šancu potápať sa s veľrybím žralokom. A teraz mi jednu šancu berie len pre to, že on je ješitný. Predsa ja som neskočil do vody, aby som si niečo dokazoval. Potreboval som ten záber do filmu. Kvôli tomu som tu. Všetko ostatné som si nafilmoval už pred rokom. A ten film je o jeho krajine a robím ho preto, že jej chcem pomôcť. Najskôr som si myslel že jeho hlavnou myšlienkou bude hroziaca katastrofa, že sa tento krásny kus sveta za pár desaťročí stratí pod morskou hladinou. Teraz však viem, že katastrofa už Maldivy postihla dávno. Všade iba mŕtve koraly. Desivý pohľad, ale o tom v ďalšom článku.
Text a videofoto: J.Blaško


 

23.03.2015
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions