Liliana Lengyelová „More ako veľké mesto a jeho obyvatelia“

Úvod  /  Články  /  Liliana Lengyelová „More ako veľké mesto a jeho obyvatelia“

„ Všetko sa to odohrávalo v jednom veľkom mori. More bolo priezračne čisté a malo tyrkysovú farbu. V tejto obrovskej mase vody žili aj zvieratká, ktoré boli jej neodmysliteľnou súčasťou.

Vodca všetkých zvierat vo vode bol delfín Tibo. Všetci sa už veľa rokov dozadu zhodli na tom, že je zo všetkých najmúdrejší. Učiteľka v ich vodenej škole bola veľryba Sara . Saru každý považoval za veľmi milú a trpezlivú. Jej názory si tak isto ako Tibove vážili. Sasanka Kya bola zase hovorkyňa a diplomat v jednej osobe. Vždy keď sa vyskytol nejaký problém s vodnými živočíchmi z iných morí, musela prísť Kya a diplomaticky ho vyriešiť. Raja Disa a žralok Karchias boli takzvaný vodní policajti. Riešili bežné problémy a sťažnosti obyvateľov mora. Títo dvaja policajti však boli vždy zásadne proti akémukoľvek názoru Tiba, alebo Xari. Sépia Zuka bola lekárka. Toto miesto nedostala náhodou. Už vo vodnej škole vynikala v biológií a ako jediná z celého mora ovládala účinky liečivých bylín. Jej takzvanými sestričkami boli malé rybky, ktoré jej pomáhali zbierať liečivé rastliny, baliť ich a následne odnášať k pacientom. No a chobotnica Roda bola matrikárka. Keď sa niekto narodil, alebo zomrel tak to zapísala do jednej veľkej knihy .Tiež bola aj účtovníčka . V tomto vodnom meste to fungovalo tak, že všetci robili pre mesto a tak isto aj všetkým mesto dávalo výplatu. Tak a to sú všetky významné osobnosti tohto mesta. Samozrejme, že tam žije aj veľa iných obyvateľov, ale títo sú najznámejší.
Jedného pekného dňa sa do Tibovho domu dovalili Karchias . „ Čomu vďačím za túto vzácnu návštevu? Pekne vás u mňa vítam.“ povedal Tibo, ktorý bol prekvapený z tejto nečakanej návštevy. „ Nechaj si tie zdvorilosti a poď rýchlo s nami.“ povedal nahnevaný Karchias a už sa zberal na odchod, keď v tom si všimol, že Tibo sa nikam neponáhľa. „ Prečo ešte pre boha sedíš? Veď som ti jasne povedal, že máš ísť so mnou.“ povedal rýchlo žralok a ťahal Tiba z kresla. „ Máš pravdu povedal si, že mám ísť, ale zabudol si mi povedať, kam.“ odpovedal delfín, ktorý už vďaka pomoci Karchiasa stál. „ Kam ideme ti poviem cestou, ale už sa prosím pohni.“ Tibo sa nakoniec pohol a nasledoval žraloka. „ Ideme k diplomatke...“ Karchias ani nestihol dopovedať a už ho prerušil delfín. „Čo sa stalo Kyi?“ „ Bola na kraji mora tam kde sa do nás vlieva tá rieka riešiť nejaké susedské nezhody. A keď sa odtiaľ vrátila, náhle jej ostalo zle. Má úplne hnedú kožu a ťažkosti s dýchaním.“ žralok do vysvetľoval a delfínova odpoveď na seba nenechala dlho čakať. „ A prečo si nezavolal Zuku, ale mňa? Načo tam vlastne ja idem?“ „ Počúvaj ma myslíš si, že keby som vedel kde je lekárka tak ju nezavolám? Ale ja nemám ani poňatia kde sa nachádza. Včera večer odišla rýchlo k nejakému pacientovi a nikto ju zatiaľ nevidel. A teraz už toľko nekecaj a plávaj o niečo rýchlejšie . Disa nás tam už čaká.“
Ako náhle prišli namiesto Tibovi už hneď bolo jasné, že Kyi on nepomôže: „ Tak vážený, všetci prosím vás choďte rýchlo hľadať lekárku Zuku . Disa prosím ty tu ostaň pomôžeš mi .“ „Nie, Disa pôjde so mnou. Je policajt a ako prvá ona má hľadať lekárku.“ povedal Karchias, ktorý sa bál a zároveň nechcel dovoliť aby Disa ostala s Tibom sama. Mohla by totiž podľa žralokovho názoru zmeniť svoje názory ktoré jemu vyhovovali. „ Neboj sa ja Disu nebudem o ničom presviedčať. Ale ona bola druhá najlepšia vo vodnej škole v biológií a z nás všetkých, ktorý sme tu sa ako jediná vyzná v ošetrovaní.“ ako Tibo dohovoril do rozhovoru sa zapojila chobotnica: „ Karchias nerob scény a poď hľadať Zuku.“ Žralok sa síce hrozne nahneval na všetkých no aj tak sa zachoval ako policajt rozdelil ľudí do skupín a povedal im, ktorými smermi majú ísť. „ Tak, Disa dones mi prosím vlhký uterák. Budem sa totiž snažiť zmyť ten sajrajt s jej kože.“ Tibo ani poriadne nedohovoril a už mal pri sebe uterák. „Ďakujem a teraz mi pomôž ju otočiť na bok. Bude sa jej lepšie dýchať.“ Disa, ktorá bola nesmierne zvedavá čo sa stalo sa začala pomaly vypytovať: „ Kya nebude ti vadiť ak sa ťa budem pýtať otázky?“ Dise však neodpovedala Kya, ale Tibo. „ Jasné, že jej to nebude vadiť ak na ne nemusí odpovedať.“ Po tejto vete sa začali Tibo a Disa hádať a síce sa Kyi zle rozprávalo aj tak ich napomenula. Bola totiž od nich o niekoľko rokov staršia: „ Okamžite sa prestaňte hádať. Tibo, ty nebuď zlý a v žiadnom prípade už za mňa neodpovedaj. Disa sa už prestaň mračiť a radšej sa začni pýtať .“ Obi dvaja sa ukľudnili a Disa položila svoju prvú otázku. „ Prečo si išla na rozhranie mora a rieky ?Veď si mohla zomrieť keby si sa náhodou dostala na dlhšiu dobu do sladkej vody?“ „Na rozhranie som išla lebo sa obyvatelia posledných domov sťažovali, že z rieky ide nejaká mastná tekutina. Tak som sa rozhodla, že to pôjdem preskúmať. A Disa vidno, že ešte nie si v tejto vode dlhý čas, pretože morská ryba v sladkej nezomrie hneď, ale až keby sa tam zdržala niekoľko dní.“ „ Ty si išla na rozhranie aj keď si vedela, že tam niečo vypúšťajú?“ opýtal sa zhrozený Tibo. „ No a čo som podľa teba mala robiť?“ opýtala sa Kya a Tibo ostal ticho. Veru nevedel povedať nič čo by Kya v tejto situácií mohla robiť.
„ Ták, už som tu.“ kričala od dverí doktorka Zuka. „ Neboj sa Kya hneď sa na teba pozriem. Ach jaj. Nemyslela som si, že to je až také zlé.“ „ Čo je také zlé? Zuka hovor. Pomôžeš jej, však?“ opýtal sa vystrašený Tibo, ktorému pred chvíľou ani na um nezišlo, že by si s touto látkou nevedela doktorka poradiť. „ To nič doktorka ani vy ostatný ma už neriešte. Nie som už najmladšia a asi na mňa už prišiel čas. Radšej sa rýchlo podujmite riešiť tento problém, lebo čo nevidieť bude tá mazľavá tekutina v celom meste.“ Kya dohovorila a všetkým ukázala, aby odišli z jej domu . „ Aj vy Zuka.“ povedala Kya doktorke. „ Ani náhodou . Ostanem pri vás a porozmýšľam, akoby som vás mohla vyliečiť.“ odpovedala jej doktorka a vyťahovala pritom zo svojej tašky lekárske knihy.
„ Tibo musíme informovať učiteľku Saru a aj celú školu. Nikto z mesta nesmie ísť na rozhranie až kým niečo nevymyslíme.“ povedala matrikárka . „Máš pravdu Roda musíme ísť hneď do školy a varovať deti pred nakazením.“
„ Poď sem Sara, musíme ti niečo povedať.“ povedal Tibo učiteľke a ukázal jej, aby prišla k dverám. „ Stalo sa niečo?“ opýtala sa veľryba , ktorá nemala dobrý pocit z toho, že ju do školy prišiel navštíviť Tibo. „ Áno stalo. Na rozhraní mora zo sladkou vodou sa šíri neznáma čierna, mazľavá látka. Kya tam dnes bolo a nakazila sa tým svinstvom. Musíme varovať deti a obyvateľov mora, aby išli domov a ostali v nich až do odvolania. Vieme totiž od Kye, že sa to rýchlo šíri. Keď všetkých varujeme musíme sa pustiť do skúmania látky.“ Tibo dohovoril a Sara sa hneď obrátila k deťom. „ Žiaci, vyskytli sa nečakané udalosti. Na rozhraní mora so sladkou vodou sa objavila neznáma tekutina, ktorá sa rýchlo šíri. Preto by som vás chcela upozorniť, aby ste tam za žiadnych okolností ne išli . Vyučovanie sa na dnes skončilo. Choďte prosím hneď domou a počkajte tam na rodičov. Tých upozorníme pomocou rozhlasu. Žiaci na čo čakáte? Choďte už.“ náhli žiakov učiteľka. Keď sa v škole žiadni žiak nenachádzal Sara hneď začala baliť všelijaké skúmavky a fľaštičky. „ Čo to robíš?“ „Balím veci potrebné k analýze toho neznámeho maglajzu.“ „ To je síce fajn, ale ja ich neviem používať.“ povedal Tibo, ktorý nechápal čo chce Sara robiť. „ To mi je jasné. Ja ich však používať viem . Pôjdem tam s tebou a naberiem potrebné množstvá tej látky do príslušných skúmaviek.“ „Nie, to ti nedovolím. Je to veľmi nebezpečné.“ povedal rozhodne vodca mora. „ A kto od teba chce povolenie? Ja som svojprávna osoba a sama som sa rozhodla, že tam pôjdem . A kľudne sa postav na hlavu, aj tak si urobím po svojom.“ povedal Sara chytila tašku z vecami a išla k dverám. „Ideš, alebo ťa tu mám zamknúť?“ Tibo len pokývol hlavou a vyšiel z budovy.
Pred školu čakalo skoro celé mesto. K ľuďom sa obrátil Tibo a povedal: „ Ja a Sara ideme k rozhraniu nabrať tú látku, aby sme ju mohli identifikovať.“ Tibo ani nedohovoril a už sa ozvali zvieratká ktoré s ním nesúhlasili „ Pôjdeme všetci . Čím viac nás tam bude tým rýchlejšie budete naspäť.“ povedala chobotnica, ktorá pravdepodobne vôbec neuvažovala nad tým čo hovorí. „ Milý spoluobčania , prosím vás rozmýšľajte. Aký by malo význam, keby sme tam mali ísť všetci? Je to veľmi nebezpečné a nebudeme predsa ohrozovať všetkých ľudí. Vy skoro všetci čo tu stojíte, máte deti. Myslite na ne.“ Po tomto Tibovom argumente všetci stíchli a súhlasili. Sara a Tibo sa rýchlo vydali na plavba. Keď boli na mieste Sara rýchlo povedala Tibovi. „Ja si zoberiem všetky fľaštičky a pôjdem ďalej sama. Ty ma tu počkáš a keď vídem budeš ma viesť čo najrýchlejšie do mesta.“ „ To neprichádza do úvahy. Nedovolím ti to.“ povedal Tibo, ktorý očividne nesúhlasil so Sarou. „Tibo maj rozum, keď z tadiaľ vídem budem, akoby omráčaná. A ty mi musíš pomôcť odtiaľ to odísť. Keby sme boli obidvaja , takzvane omráčaní, ako by sme sa odtiaľto dostali preč?“ „ Dobre teda. Po troch minútach idem pre teba.“ „ Dobre.“ povedal rýchlo Sara a stratila sa v čiernej tekutine.
Po dvoch minútach sa učiteľka vynorila celá čierna. Tibo neváhal ani minútu a rýchlo ju ťahal preč . Po chvíli si však všimol, že ani jeden z nich nemá v ruke skúmavky. Rýchlo Saru položil na kraj cesty a sám sa vrátil na miesto kde ležali skúmavky. V meste sa o nich všetci báli, až to Karchias nevydržal a povedal: „ No nič. Už sú tam vyše dvoch hodín idem za nimi.“ Nikto nenamietal . Všetci chceli aby sa na nich išiel niekto pozrieť a pomôcť im ,ale všetci sa báli. Odvážny policajt už z diaľky zbadal vyčerpaného Tiba ako sa márne snaží zobrať Saru na ruky. „ Už idem, počkaj.“ zakričal žralok. Tibo sa od radosti zvalil na zem a čakal tam naň ho. „ Preboha čo sedíš?“ opýtal sa ako obyčajne nepríjemný policajt a pomaly bral na ruky učiteľku. „Ani nevieš aký som rát, že ťa vidím. Ty odporná veľká obluda.“ povedal Tibo, pomaly sa postavil a chytil tašku so skúmavkami . „ No, to je super, ale teraz už plávaj. Každú chvíľu sa tá tekutina môže dostať do mesta.“ Kým sa dostala táto trojica do mesta učiteľka sa už trochu zotavila . Celé more ich už čakalo pri škole. Lekárka Zuka poslala svoje sestričky do školského laboratória, aby tam všetko pripravili na filtráciu, destiláciu a podobné pokusy, ktoré bude nutné urobiť. A sama zobrala chorú Kyu do školy. Bola presvedčená, že ak identifikujú tú neznámu látku budú musieť vyrobiť proti nej účinný liek pre Kyu a ostatných obyvateľov mora.
Tibo , Karchias a Sara prišli do laboratória a boli radi, že je všetko pripravené. „Výbor teraz potrebujem urobiť...“ „Prepáčte, ale mňa už tu nepotrebujete, však?“ opýtal sa žralok, ktorý bol netrpezlivý ako náhle sa okolo neho hovorili niečo čomu on nerozumel. „ Nie už ťa nepotrebujeme, môžeš ísť a ďakujeme.“ povedal Sara, ktorá už pripravovala prvú vzorku k skúmaniu. „ A ty Tibo choď prosím tiež. Ja a lekárka si tu poradíme.“ Tibovi sa veľmi nechcelo odísť, ale napokon predsa len poslúchol učiteľku a odišiel so žralokom.
Celé more netrpezlivo čakalo na akékoľvek správy z laboratória. Už celé tri hodiny nevedeli čo sa deje. Dvere sú zavreté a nikto nenabral toľko odvahy, aby išiel vyrušiť lekárku a učiteľku. Všetci sa báli, že by sa po ich príchode mohli pomýliť, alebo by sa niečo pokazilo. A tak všetci čakali a čakali. Po piatich hodinách konečne vyšli Zuka aj Sara von a všetkým oznámili: „ Tá neznáma tekutina je ropa. Pravdepodobne ju ľudia vypustili do rieky úmyselne, alebo sa im nechtiac stala nejaká ropná havária. Čo je však podstatné, dokázali sme vyrobiť liek, ktorý sme podali Kyi a zdá sa, že zaberá. Taktiež sme vytvorili neutralizačnú látka ktorú pôjdem s Tibom vysypať na miesta kde sa ropa nachádza.“ lekárka Zuka dohovorila.
Všetky zvieratká boli radi, že sa ropnej katastrofe podarilo zabrániť. Kya sa tiež o niekoľko dní úplne vyliečila a rozhranie mora a sladkej vody a vyčistilo pomocou neutralizácie.“
Mamička skončila rozprávanie. „ Aká pekná rozprávka.“ povedal malý šesťročný synček. „ Vieš pekná je podľa toho, z akého uhlu sa na to pozrieš. Táto príhoda so zvieratkami sa skončila šťastne. Ale čo keby učiteľka nebola tvrdohlavá a neprehovorila Tiba aby nešiel s ňou? Alebo aký by mala rozprávka koniec keby žralok nebol odvážny a nešiel sa na nich pozrieť? Tiež by bol úplne iný záver rozprávky keby Zuka a Sara nevedeli namiešať liek pre Kyu a tiež neutralizačnú látku proti rope.“ mamička prestala dávať otázky synčekovi a čakala na jeho reakciu. „ No máš asi pravdu, ale žiadny z týchto tvojich katastrofických scenárov rozprávky by sa nestal, keby ľudia nespôsobili ropnú haváriu. Takže vlastne na vine sú ľudia.“ povedal malý chlapec a pozrel sa na mamu či s ním súhlasí. „ Veľmi správne . Veru, bohužiaľ ešte veľa krát sa v živote stretneš s tým, že na vine prírodných problémov budú skoro vždy ľudia. Ale teraz už spi . Dobrú noc.“ povedal mamička dala synčekovi pusu na čelo, zhasla svetlo a odišla.
 

24.03.2013
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions