Legenda - SS Thistlegorm, 15.11.2012

Úvod  /  Články  /  Legenda - SS Thistlegorm, 15.11.2012

Je to najslávnejší vrak svetových morí a je to snáď osud, že ho objavil najslávnejší potápač J. Y. Cousteau. V snahe vrak ochrániť, udal Cousteau nesprávne súradnice jeho polohy. Lenže hviezda SS Thistlegorm už zažiarila a dnes prináša potápanie na vraku SS Thistlegorm Egyptu väčšie zisky, ako pyramídy v Gize.
Jeho sláva je však aj jeho skazou. Obrovský a nekontrolovaný rozvoj turistického priemyslu v Egypte ho ničí rovnako drasticky, ako koralové útesy.
 

Stáť na dive decku lode, z ktorej lano mizne v kalnej a od bublín z potápačských prístrojov akoby vriacej vode, ktorá iba dáva tušiť, že pod nohami sa v hĺbke ukrýva niečo výnimočné, to je zážitok sám o sebe. Silný prúd a nízka viditeľnosť menia naše plány. Rozhodujeme sa, že najskôr urobíme ponor vo vraku, potom bude nočný ponor a ráno si prezrieme vrak z vonku. Mám vážny problém, lebo síce mám za sebou na SS Thistlegorm šesť ponorov, ale orientovať sa v jeho podpalubí, medzi množstvom nákladných áut, motoriek a ostatného nákladu tak, aby si to užil celý môj „Banana team“, tak na to si netrúfam. Dohováram sa s Rišom, aby sa pridal do Laciho skupiny „Mandariniek“ a zostal na jej konci. Pokiaľ to podmienky dovolia, budem sledovať jeho plutvy. Ešte beriem malú plastovú tabuľku, ktorú na lodi používame na označenie fliaš, do ktorých sa má plniť Nitrox a už stojíme obe skupiny, natlačené na korme. Postupne skáčeme do vody a keď mám všetkých „banánov“ na lane, začíname zostup. Rišo prezieravo spomalil, aby som mal čas ho sledovať a tak ako vláčik klesáme, pevne sa držiac lana. Tam kde je lano uviazané k lodi, uväzujem ako značku tabuľku na Nitrox. Prekvapene sledujem, že Laci vedie skupinu na opačnú stranu ako sme sa dohodli, ale nemám na výber, len sledujem Riša a snažím sa vryť do pamäti cestu ku lanu.
Síce z opačnej strany, ale s prehľadom klesáme do útrob vraku. Pri každom zabočení sledujem kompas, ale pravdu povediac, po pár minútach mám z toho guláš. Oceňujem, že Rišo sleduje, či sa netrháme, počítam baterky za sebou a užívam si výnimočnosť a krásu toho, čo vrak ponúka.
SS Thistlegorm spustili na vodu 9. apríla 1940 v anglickom Sunderlande. Loď bola 127 metrov dlhá a poháňal ju parný trojcylindrový motor s výkonom 1850 koní. Podnikla niekoľko úspešných plavieb do severnej a južnej Ameriky a Ázie. Na svoju poslednú plavbu sa vydala v máji 1941, keď vyplávala z Glasgowa plne naložená vojenským materiálom pre britské jednotky v severnej Afrike. Náklad SS Thistlegorm tvorili tanky Universal Carriers MK II, dve parné lokomotívy Stanier 8 F so súpravami vagónov, nákladné vozidlá Ford, Morris a Bedford, motocykle BSA, a Norton, bomby, protitankové míny a množstvo ďalšej munície a náhradných súčiastok.
Aby sa vyhli Nemcami kontrolovanému Stredozemnému moru, kolóna, ktorej súčasťou bol aj Thistlegorm oboplávala Afriku a zakotvila pri útese Sha´ab Ali, kde čakala na povolenie vplávať do Suezského prieplavu.
V tom čase vzlietla z Kréty letka nemeckých bombardérov Henkel 111, s úlohou nájsť a zničiť loď Qeen Mary s Austrálskymi vojakmi na palube. Po neúspešnej operácii vracajúce sa nemecké bombardéry objavili anglické lode v ústí Suezského zálivu a 6. Októbra 1941 krátko po polnoci zaútočili.
SS Thistlegorm bol zasiahnutý v oblasti štvrtého nákladného priestoru, strojovne a skladu munície. Zo 49 členov posádky 17 zahynulo. Zásah bol tak silný, že lokomotívy vymrštil do vzduchu a dnes ležia na morskom dne, niekoľko metrov od vraku. Samotnú loď de facto rozdelil na dve časti.
V prednej, kde sa zachoval aj kapitánsky mostík práve plávame. Nákladné autá naložené motorkami, puškami a množstvo ďalšej vojenskej techniky je to, čo robí SS Thistlegorm takým výnimočným. Miestami sa priestor medzi nákladom a stropom dramaticky zužuje, ale všade je dostatok svetla a možnosť bezpečne útroby vraku opustiť. Napokon aj my opúšťame podpalubie a plávame ku kapitánskemu mostíku. Míňame železničný vagón a pred nami sú schody a nad nimi na streche kapitánskeho mostíka je upevnené lano s mojou značkou. Laci pláva dovnútra a ja sa otáčam a kontrolujem zásobu vzduchu mojej skupiny. Všetci majú nad stodesať a tak pokračujem za skupinou pred nami. Sme dohodnutí, že pri sedemdesiatych baroch zahájime výstup a tak viem, že Laci sa už vo vnútri vraku dlho nezdrží.
Po pár minútach vyplávame na opačnej strane z vraku. Rišo predo mnou pláva za ostatnými a chytá sa výstupového lana. Lenže lano je modré a určite nie naše. Signalizujem mu, že to nie je naša loď. V tom sa objavuje Laci a signalizuje mi to isté. Vzápätí mizne on a za ním aj celá jeho skupina v kalnej vode nad vrakom. Pri mne je len Dušan. Šaňo so synom a Petrou čaká pod nami na začiatku lana na Sisu s Milošom. Signalizujem Dušanovi nech počká na ostatných a ja preplávam na druhé lano a tam počkám, aby videli smer. Lenže Dušan ma nasleduje. Laciho skupina sa stráca v mútnej vode a zbytok mojej skupiny nikde nevidím. Signalizujem Dušanovi, aby zostal stáť na mieste, nech vidím, kde je lano a plávam späť. Zbytok mojej skupiny práve stúpa po modrom lane. Preplávame spolu k Dušanovi a stúpame k bezpečnostnej zastávke. Chvíľu čakáme, lebo nad nami je Laciho skupina, ale je jasné, že ani toto lano nekončí na našej lodi. Rebrík má úplne iný tvar, ale už je to jedno. Prúd slabne, budeme to riešiť až na hladine. Vynáram sa a hľadím do vyškerenej tváre mladého araba.
„Where is Miracle?“ Smeje sa a ukazuje za môj chrbát. Naša loď je päť metrov vedľa. Plávame po hladine a vystupujeme po rebríku.
Najskôr bolo tak, že nočný ponor kvôli prúdu zrušíme a tak si s Vilom čapujeme pivo. No keď sa zotmie, Katy s Igorom a Laci s Luciou predsa len idú na nočák. Vracajú sa nadšení a hovoria o strašnom prúde.
Ráno idem na dive deck a neverím vlastným očiam. Vrak SS Thistlegorm je vidieť z hladiny!
Voda pod loďou sa doslova valí. Laci s Katy sa radia, čo urobiť. Ak je takýto prúd aj dole na vraku, tak budeme mať čo robiť. Na briefingu sa dohadujeme o smere prúdu a určujeme, že najlepšie bude prejsť iba zadnú časť lode. Skáčeme do vody a máme čo robiť, aby sme sa stihli chytiť lana, ktoré je uviazané na boku lode. Sme ako zástavy v prudkom vetre. Zovierame lano a klesáme ku vraku. Na rozdiel od včerajška však nepadáme do mútnej vody, ale pred nami je vidno kapitánsky mostík, vagóny a prednú časť vraku. Miesto kde loď dostala zásah, kde je množstvo munície a tanky, je nižšie a tam je voda predsa len trochu mútnejšia. Zadná časť s výzbrojou sa dá len tušiť podľa jemných obrysov, ktoré vidno v diaľke.
Na konci lana je stále moja značka. Prúd na vraku nie je až taký silný a tečie presne opačne, ako sme predpokladali na briegingu. Rozhodujem sa oboplávať celý vrak a vydávam sa smerom k prove, aby sme sa na konci ponoru nechali unášať prúdom od kormy ku kapitánskemu mostíku. Najskôr teda plávame po prúde pozdĺž vagónov na pravoboku, ponad schodíky až ku kotevnému vrátku. Krátky pohľad ponad provu a po ľavoboku, ukrytý za vagónmi proti prúdu smerujeme ku kapitánskemu mostíku. Tam vyťahujem skupinu do prúdu, stúpame na hornú palubu za kapitánskym mostíkom a rukami sa priťahujeme za rebrovanie hornej paluby. Na jej konci je pod nami zasiahnutá časť lode s haldami munície. Smerujeme ku tanku na ľavej strane a odtiaľ opäť stúpame proti prúdu ku korme. Pred nami sa vynárajú 119 mm delo a 40 mm protilietadlový guľomet. Ako v Červených barónoch skúšame ich kadenciu a potom sa nechávame prúdom niesť späť k rozsypanej munícii. Na jednej z delových hlavíc spokojne leží urastená crocodilefish.
Za kapitánskym mostíkom sa schovávam pred prúdom a keď sme všetci, vyplávame do prúdu, chytáme sa lana a zahajujeme výstup. V štyroch metroch zvažujem naše šance preplávať pod vodou od lana k rebríkom, ale radšej volím výstup k boku lode. Prúd je neuveriteľne silný.
Z lode mi podávajú lano a pomocou neho prerúčkujem k dive decku a po dive decku rúčkujem ku rebríkom. Keby boli vlny, nemám šancu.
Tak to bol ponor! Parrrááááda.
Text: D.J. (dedo Jaro)
Photo: Laci Nogaček


 

20.11.2012
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions