Komodskí draci

Úvod  /  Články  /  Komodskí draci

Už pri nalodení mi Junior hovorí o tom, že sa môžem tešiť na novú skupinu varanov na ostrove Rinca. „Sú nesmierne akční a ubezpečujem ťa, že ani jedného z nich si nedovolíš chytiť za chvost, ako si si to dovolil naposledy na Komode.“

Varany komodské sú vlastne žijúce fosílie. Sú to najväčšie žijúce jaštery na planéte Zem a ich vývoj siaha štyridsať miliónov rokov do minulosti. O ich výnimočnosti najviac vypovedá skutočnosť, že sú zaradené medzi sedem nových divov sveta. Podľa mňa by si titul div sveta viac zaslúžili ľudia, ktorí na ostrovoch žijú. Je to zázrak, že na rozdiel od nás na západe dokázali žiť tak, že aj tieto vzácne živočíchy nie sú dávno vyhynuté. Varan je predátor a na ostrovoch je na vrchole potravinového reťazca. Má jedové žľazy, toxické sliny a stačí jedno jeho uhryznutie aby jeleň timorský alebo vodný byvol nemali ani najmenšiu šancu na prežitie. Zasiahnutý byvol sa stiahne do vodnej kaluže a obklopený aj desiatkou varanov čaká na svoju smrť. Môže to trvať aj mesiac. V prípade človeka nastáva smrť do siedmych dní. Bez šance na záchranu.
To všetko máme na pamäti, keď kotvíme blízko pláže na ktorej varany žijú. Dávame ranný ponor na Canibal Rock, hneď po ňom Junior berie z kuchyne kusy kurčiat a vyrážame člnom ku pobrežiu. Varany ležia na piesku, prichádzajúci čln akoby preťal ich letargiu. Pomaly sa dvíhajú na nohy a lenivo smerujú k vode. Vôbec nepôsobia dojmom, že by dokázali zrýchliť tak, aby nás mohli ohroziť. Junior berie kusy kurčiat a hádže ich na breh. A zrýchlenie prichádza! Varany divoko bojujú o potravu, nechýbajú údery mohutným chvostom, ani vzájomné uhryznutia. Keď zožerú návnadu, vstupujú do vody a plávajú smerom k člnu. Striedavo odrážame a prirážame k pobrežiu, podľa pohybu varanov. Napokon vystupujem s Juniorom z člna a snažím sa čo najviac priblížiť k zvieratám. Je to vzrušujúce, ale iba do momentu, keď jeden z varanov prudko vyrazí smerom k nám. Junior skáče do člna, kričí „všetci dozadu“ , to aby sa odľahčila prova. Ja stihnem podať do člna kameru, ale to už som v príliš hlbokej vode a prova je privysoko. Varan sa blíži. Ešte zúfalo skúšam „bočný valivý“ a ešte zúfalejšie volám „pomôžte mi“. Varanova papuľa sa asi tridsať centimetrov od mojej nohy otáča smerom k ostrovu. Juni mi pomáha do člna a ja mu ukazujem škrabanec, ktorý som si urobil o čln: „Dostal ma.“ Na moment všetci v člne stuhnú. Keď začnem vyratúvať, čo si želám za posledných sedem dní stihnúť, dostávam pár buchnátov.
Potrebujem ešte nafilmovať, ako varany plávajú v mori a tak ešte chvíľu manévrujeme z člnom a lákame ich na kuracinu do vody. Napokon nazbieram poslednú odvahu a vystupujem na ostrov, aby som urobil zábery z brehu na varanov s člnom v pozadí.
Po obede to všetko opakujeme. Z člna najskôr vystupuje Monika a mi ju fotíme na pozadí s varanmi, potom naberú odvahu aj ostatní.
Pred západom slnka ešte stíhame prechádzku po ostrove za jeleňmi timor. Sú ako naše srny a sú nesmierne plachá. Aj tak sa nám darí pozorovať niekoľko malých skupín.
Nasleduje nočný ponor na malom vraku s nádherným modrým štvorzubcom a španielskymi tanečnicami. Vynárame sa v tme pod južnou oblohou posiatou hviezdami a kým si v člne všimnú, že sme už na hladine, obdivujeme južný kríž.
Ráno sa presúvame na Manta Alley. Pri prvom ponore je čistiaca stanica prázdna, na jeho konci stretávame skupinu obrovských ploskozubcov a pri ich sledovaní nás strháva prúd v akomsi kaňone medzi podvodnými homolami a my cestujeme ako na vlaku. Pri druhom ponore máme viac šťastia a na čistiacej stanici niekoľko minút sledujeme, ako sa rybky čističe vrhajú na krúžiacu mantu, ktorá sa nami nenechá rušiť.
Nasleduje plavba do dediny na ostrove Komodo. Títo ľudia ma fascinujú. Žijú z nášho pohľadu v biednych podmienkach, v neustálom strachu o životy svojich blízkych, najmä detí, ale stáročia sa neznížili k tomu, aby sa s varanmi „vysporiadali“. Ich postoj k varanom je založený na pôvodnom náboženstve a viere, že všetky živé i neživé predmety majú svojich duchov. Z toho pramení ich úcta k prírode.
Len čo sa objavujeme na drevenom móle, obklopujú nás dospelí i deti a ponúkajú perly, vyrezávaných varanov, ozdoby z mušlí a kopu rôznych náramkov. Najskôr odovzdávame starostovi symbolickú sumu ako dar pre dedinu a potom nás už pozývajú k sebe domov. Ukazujú a ponúkajú čo práve varia a neustále sa domáhajú, aby sme ich fotografovali a veľmi sa tešia z obrázkov vo fotoaparátoch.
Večer s Juniorom organizujeme súťaž v pití piva. Nie je to len taká obyčajná súťaž. Do plechovky sa pri dne vyreže otvor a na povel súťažiaci otvorí plechovku a cez vyrezaný otvor musí vypiť jej obsah. Stačia štyri takto vypité pivá a človek má dosť. Najskôr ja vyhrávam súťaž medzi mužmi a potom idú do akcie dievčatá. Katka predvedie takú kreáciu, že loď sa celý večer otriasa smiechom. Pozri video zo súťaže dievčat.
Pokračovanie nabudúce.
Text: D.J. (dedo Jaro)
Photo: Monika Schniererová


 

13.05.2013
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions