Južný cíp - Cabo San Lucas. Mexiko, Baja California

Úvod  /  Články  /  Južný cíp - Cabo San Lucas. Mexiko, Baja California

Za oknami auta, ktoré sme si prenajali v požičovni, našu pozornosť upútal zdochnutý kôň, ležiaci na krajnici. Najskôr sme to brali tak, že zrejme v noci chudák uhynul a majiteľ ho nestihol odpratať, no keď sme ho tam videli ležať aj nasledujúci deň, bolo jasné, že tu to tak chodí a nikto to nerieši

Za oknami auta, ktoré sme si prenajali v požičovni, našu pozornosť upútal zdochnutý kôň, ležiaci na krajnici. Najskôr sme to brali tak, že zrejme v noci chudák uhynul a majiteľ ho nestihol odpratať, no keď sme ho tam videli ležať aj nasledujúci deň, bolo jasné, že tu to tak chodí a nikto to nerieši. O takú banalitu sa postará príroda. Cesta na druhú stranu Kalifornského polostrova nám trvala čosi viac ako hodinu. Kaktusy, suché kríky a krúžiace supy bolo jediné čo sme videli až po Santo Domingo, malebné mestečko, s hotelom, ktorý vraj bol inšpiráciou pre vznik legendárnej piesne Hotel California.
Asfaltku vystriedala prašná cesta a pred nami sa konečne objavil Tichý oceán a pláž Punta de Lobos, raj surfistov. Snáď stopäťdesiat kilometrov na sever aj na juh jediný komerčne využívaný kus pobrežia. „Večne mladí“ chlapci, niektorí evidentne v dôchodcovskom veku, posedávali v štýlovom bare a čakali na vietor a vlny.
My sme boli radi, že oceán je pokojný. Márne sme však pátrali po stĺpoch vydychovanej pary. Veľryby, kvôli ktorým sme sa sem vydali, si evidentne vybrali dovolenku. Dali sme sa do reči s jedným zo starých surfistov a ten sa ukázal ako skutočný znalec. A tak, na jeho radu, sme sa pobrali ďalej na juh. Na určenom mieste bola skutočne odbočka k oceánu a na jej konci sa tiahla niekoľko kilometrová pláž. Namiesto baru len jeden karavan a na nedotknutom piesku ležala jediná baba, ktorá si na našu nevôľu hneď nasadila podprsenku.
Ešte sme ani nevystúpili z auta a pár sto metrov pred nami sme v oceáne uvideli obrovský chvost veľryby. Výdychy prezrádzali, že ich je tam minimálne šesť, ale boli príliš ďaleko. Ľudoprázdne pobrežie neponúkalo žiadnu možnosť na prenájom člna a našou jedinou šancou zostalo Cabo San Lucas, ležiace o nejakých osemdesiat kilometrov ďalej, na najjužnejšom cípe polostrova.
V Cabo sme zamierili rovno do prístavu, no ako sa ukázalo, v ten deň už nikto nemienil vyplávať za pozorovaním veľrýb. Zarezervovali sme si lístky na nasledujúce ráno, na katamaran, ktorý disponoval sonarom, aby sme maximalizovali naše šance a vydali sme sa na cestu späť do La Paz.
Nasledujúci deň bol náš posledný na Kalifornskom polostrove a teda to bola posledná šanca nakrútiť ešte nejaké zábery. Túžil som najmä, zachytiť veľrybu vo výskoku. Ráno sme pred šiestou vyrazili z hotela a pred desiatou sme sa už plavili pozdĺž skalísk na južnom cípe. Bol nádherný deň, s teplotou viac ako tridsať stupňov a bavili sme sa na správach z domova o závejoch snehu, ktoré zasypali Slovensko. Pred nami sa z vody dvíhali a klesali obrovské chvosty veľrýb. Katamaran sa otriasal výkrikmi nadšenia. Okolo nás sa pohybovalo niekoľko skupiniek týchto cicavcov. Prešli tisíce kilometrov zo severných morí, aby sa tu mohli páriť. A my sme prešli tisíce kilometrov, aby sme ich mohli pozorovať. Kamera bežala na plné obrátky a ja som opäť hromžil na Američanov, ktorí mi každú chvíľu stáli pred objektívom,.
Až to prišlo. Hladinu kolmo preťalo obrovské telo veľryby. Okamžite som tým smerom namieril kameru a v tom veľryba svoj výskok zopakovala. Celá loď sa bavila na mojom nadšenom výkriku. Len ja som tušil, že moje nadšenie prišlo trochu zavčasu, lebo ako som dvíhal ruky, tak som udrel do statívu a tak som si ten záber trochu pokazil. Darmo som v duchu apeloval na tie tisíce kilometrov, jej aj moje, veľryba už svoj skok nezopakovala.

Text : Jaroslav Blaško, Foto : Michal Čanky a Jaroslav Blaško

02.04.2009

Galéria


BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions