Guláška má novú atrakciu!

Úvod  /  Články  /  Guláška má novú atrakciu!

Ako sa ukázalo hneď v sobotu ráno, nejako nám nesedeli počty. Pri pohľade na betónový kruh v betonárke u Paľa Kalisa, začal Miško Koža vážne pochybovať o jeho hmotnosti.

Zrejme mal pravdu, ako som si dnes overil na webe, merná hmotnosť je podstatne väčšia, ako mi poradil Ivan Šuráni. Ale on sa vyučil za architekta bohvie kde! A ktovie, či vôbec mali betónovanie ako predmet! A ak aj áno, ktovie, čo vyvádzal počas štúdií, určite ho viac zaujímali baby ako betón!
Podstatné v tom momente bolo, že nás tam bolo toľko chlapov, že by sme ho zodvihli na vozík, aj keby vážil raz toľko. Ale celú cestu, ktorú som išiel za Alanom, ťahajúcim vozík, som rozmýšľal, či nám bude stačiť vyzdvihovací vak, ktorý mám do hmotnosti 100kg. A keďže hmotnosť sme po novom stanovili na tristo kíl a „teleso je nadľahčované silou...“, akosi začal vznikať problém.
Do momentu priviazania vaku prebiehalo všetko podľa plánu. No vak po okraj naplnený vzduchom nedokázal betón nadvihnúť. Chvíľu sme sa s tým mordovali, no iba sme zakalili dno tak, že sme si nevideli ani na vlastné ruky. Rozhodli sme sa, že si pomôžeme kompenzátormi. Laco Krumpál ponúkol ešte nafukovací čln a keď ma ubezpečil, že nebude plakať, ak sa roztrhne, tak sme to skúsili.
Najskôr sme ku kruhu upevnili tri školské kompenzátory, ale to nám nepomohlo a tak prišlo na rad fúkanie člna. Cez vzduchovú pištoľ to celkom dobre išlo, len sa nedalo odhadnúť, kedy bude vzduchu dosť.
Odrazu to celé začalo stúpať a ako to už býva, kým som sa dostal od člna dole k vaku a uvoľnil zamotané lanko od vypúšťacieho ventilu, ten obrovský kruh smeroval ku hladine.
Vo vode nás bolo v tom momente asi dvanásť. Obliala ma hrôza z predstavy, že sa niektoré lano, alebo čln roztrhne a betón sa zrúti dole. Sledoval som, odkiaľ vystupujú bubliny, vypúšťal som vzduch z vaku a tlačil som, čo som vládal celý ten harampák bokom od bublín.
Po parádnom jo-jo ponore pristál betón v bahne a v momente ho až po vrchol vaku zahalil kal. Nad kalom sa vznášal Lacov čln a ja som nemal ani šajnu, kde sme skončili. S Miškom Kožom sme vystrelili bóju a vyšli sme to na hladinu skontrolovať.
Bolo treba nechať kal, nech trošku sadne a dobre premyslieť ďalší postup. Zhodil som z kruhu kompenzátory a čas sme využili na ponory so žiakmi, s ktorými sme prezreli miesto činu a vytýčili nové miesto plánovaného postavenia zvonice.
Dohodli sme sa, že na finále pôjdem len ja a Robo Finta a Monika so Sisou nám zoberú vercajg. Záverečnú fázu sme najmä vďaka Robovi zvládli excelentne. Dokonca sme stihli namontovať aj konštrukciu.
Montáž zvona sme si nechali na budúce. Bude to predsa len udalosť a kvôli kamere potrebujem predsa len čistejšiu vodu.
Text: D.J. /dedo Jaro/

Videofoto: Monika Blašková

08.08.2011
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions