Grunersee

Z Grazu sme sa pustili smerom na Linz, potom na Bruck a.d. Mur a napokon na Oberort. Asfaltka sa tiahla dlhou dolinou, ktorá pripomínala cestu na Čertovicu. Na malom parkovisku sme si kúpili lístky a po pár sto metroch sme dorazili k chate. Všade bolo množstvo potápačov a potápačskej techniky, ale jazero sme stále nevideli. Až keď sme prešli za chatu, otvorilo sa pred nami malé údolie s nádhernou zelenomodrou hladinou.

Napriek množstvu potápačov, bolo aj z brehu evidentné, že voda je kryštálovo čistá. Asi trištvrte hodinu sme strávili čakaním na fľaše pre Mira a Andreja a keby som ja nemal dve so sebou v aute, asi by sme sa v ten deň už do vody nedostali.

Voda bola studená, maximálna teplota šesť stupňov. Ako sme sa zanorili ocitli sme sa v spoločnosti pstruhov dúhových. Dno jazera bolo bez vegetácie, ale krásne scény poskytovalo plávanie pozdĺž brehu. Hladina jazera totiž v tomto ročnom období vplyvom topiaceho sa snehu v okolitých vrchoch stúpne a voda zaplaví turistické chodníky s lavičkami, mostíkom a podobne. Čiastočne sú zaplavené aj stromy rastúce na brehu jazera a pod ich konármi sa skrýva množstvo pstruhov, ktorí sú evidentne zvyknutí na potápačov a nie je problém dostať sa do ich bezprostrednej blízkosti. Voda je plytká, iba miestami dosahuje desať metrov.

Počas nášho ponoru sa spustil dážď, ktorý vytvoril na hladine jemný opar a ešte viac zvýraznil krásu jazera. Peter Marinov síce navrhoval, aby sme prespali a ráno urobili ešte jeden ponor, ale vytrvalý dážď neveštil nič dobré a tak sme si povedali, že niekedy nabudúce.