Dve hodiny so žralokmi veľrybími.

Úvod  /  Články  /  Dve hodiny so žralokmi veľrybími.

Termín uzávierky nového filmového projektu sa mi kráti. Doma už netrpezlivo čakajú na moje maily a tak mi nezostáva nič iné, iba vynechať výlet do Cabo San Lucas. Keďže aj Miro, Kvetka, Sisa a Janett sa rozhodli zostať na pláži, napadá mi, že si na dve hodiny vyjdeme člnom za žralokmi veľrybími.

Ricardo mi vychádza v ústrety, dokonca nám poskytuje čln zdarma.
La Paz je postavené pozdĺž obrovskej zátoky, do ktorej pravidelne v tomto období prichádzajú Whalesharky. Asi dvesto metrov od brehu spomaľujeme a začíname skúmať hladinu. Neubehne ani minúta a pred nami sa tesne pod hladinou objavuje obrovský tieň. Markus nám dáva pokyn, aby sme si natiahli plutvy a masky. Čln križuje dráhu paryby a potom už skáčem rovno pred asi deväť metrového žraloka. Všetci ostatní zostali v člne. Nechali ma, nech si ho nafilmujem bez vody sčerenej plutvami. Akí zlatí!
Na ďalší pokus už skáčeme všetci. Z mierne zakalenej vody sa najskôr vynorí obrovská hlava a ja odušu kopem, aby som sa udržal na úrovni jeho malých očí. Potom spomalím a nechám žraloka preplávať popred kameru.
Kým všetci vystúpime do člna, žraloka už prenasleduje druhý čln. Markus iba mávne rukou: „Nájdeme si vlastného“. Otáčame sa a po chvíli máme pred člnom ďalší tieň. Za dve hodiny sa nám ich vystriedalo asi osem. S veľrybákmi je to ako so všetkými vodnými živočíchmi. Niektorí sa radšej ponoria do hlbšej vody, alebo pár krát zaberú mohutným chvostom a miznú v diaľke, iným akoby naša prítomnosť robila radosť. Spomalia a plávajú pár minút s nami. Sú to tak krásne živočíchy, že len ťažko si viem predstaviť že by som mohol pod vodou stretnúť niečo krajšie. Veľká škoda, že voda nebola čistejšia. Aj tak je to fascinujúci pohľad.
Znovu a znovu skáčeme do vody, sledujeme, ako sa objavuje najskôr len slabý tieň a potom obrovské ústa, nasledované telom, posiatym kresbou bielych bodiek. Plávam ako o dušu, snažím sa udržať na úrovni jeho očí a keď už nestíham, nechávam ho preplávať popod seba. Míňa ma chrbtová plutva, vlniaci sa trup a napokon obrovský chvost, na ktorom je väčšinou zachytených niekoľko štítovcov.
Dve hodiny sa opäť a opäť vrháme do vody. Markus je z nás už hotový. Už sa dávno prezliekol z neoprénu a len tak mimochodom sa stále častejšie pýta, či nám ešte nie je zima. Má smolu, nie je. Na Guláške toto nezažijeme.
Napokon predsa len máme dosť. Baby sa už nevedia dočkať, ako si dajú pri bare na pláži margaritu.
Text: J.B.
Foto: J.B., Sisa Bátorová


 

03.03.2014
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions