Diera do oceánu - Great Blue Hole

Úvod  /  Články  /  Diera do oceánu - Great Blue Hole

Chvíľu čakáme na hladine. Náš guid, útly afroameričan cíti možnosť zdôrazniť svoju dôležitosť a hovorí niečo o bublinách skupiny, ktorá sa ponorila pred pár minútami.  Aj preto sme mu udelili titul „Riaditeľ mora“.

Zrejme pochopil náš sarkazmus, lebo sa tváril dosť kyslo. Teraz je však výnimočná príležitosť, aby predsa len posilnil svoje ego. Sme na okraji obrovského, morom zatopeného krasového závrtu - Great Blue Hole. Takmer dokonalý kruh má šírku tristo metrov a maximálna hĺbka dosahuje 124 metrov. Vznikol počas minulých ľadových dôb, kedy bola hladina mora podstatne nižšia ako v súčasnosti. Od roku 1996 je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO a patrí medzi absolútne TOP svetové potápačské destinácie. Konečne nám „riaditeľ“ dáva signál na ponorenie! Klesáme pozdĺž kolmo padajúcej steny a pod nami sa otvára akoby nekonečný priestor. Asi v tridsiatich metroch stena uhýba do vnútra a na jej okraji sa objavujú prvé stalaktity. Sú obrovské. Visia zo stropu a vznášajú sa nad bielou pieskovou rímsou, ktorá lemuje spodný okraj previsu. Smerom dovnútra sa objavujú ďalšie a celé to pôsobí, ako nejaký chrám na Akropole. Je to majestátne miesto! Plávame pomedzi tie obrovské stĺpy v hĺbke okolo 45 metrov, klesáme k ich spodnému okraju a pokračujeme ponad pieskovú rímsu. Akoby tu niekto vykresal chodník pozdĺž skalnej steny. Pod tým chodníkom sa všetko stráca v tmavomodrej hlbočine. Je to naozaj unikátna scenéria a podporená dusíkom nenechá chladnou žiadnu potápačskú hlavu.

Vadí mi len to, že sa musím na to všetko dívať cez monitor. Snažím sa totiž využiť každý okamih, aby som získal čo najviac záberov. Stále nástojčivejšie si však uvedomujem, že použiť tieto zábery do nášho nového projektu „Stratená civilizácia“ o mayoch a ich ríši, by bola hlúposť. Je to tak veľkolepé, že si to vyslovene žiada vlastný projekt. Veď aj pre to sme tu! Urobiť si vlastný názor.

Objavujú sa stále nové stalaktity klesajúce zo stropu a medzi nimi aj niekoľko stalaktátov. Plávame pomedzi ne až kým nemáme nulu do dekompresie. Potom začíname stúpať. Slnečné svetlo preniká pomedzi obrovské stĺpy, plávame smerom von, až máme nad hlavou iba kolmú stenu, pozdĺž ktorej smerujeme ku hladine. Eddie vyťahuje malú plastovú fľašu a začína ju žmoliť v rukách. Pred očami sa mi v momente odvíja video, ako pri podobnom „lákaní“ žralokov, sa jeden poriadne nasral a vpálil do žmoliča v plnej rýchlosti! Chvíľu škodoradostne dúfam, že by sa to mohlo zopakovať aj teraz. Objavujú sa síce žraloky, podľa všetkého perézove, ale držia sa pod nami a evidentne ich praskot, ktorý vydáva fľaša až tak neirituje. Po chvíli miznú v nekonečnej modrej.

Piesok na hornom okraji  je trochu rozkopaný od skupiny, ktorá tu bola pred nami a tak sa presúvam viac od okraja a hľadím, ako sa stena podo mnou stráca v hlbočine. Zostávajú mi iba spomienky, pár minút videa a nástojčivá túžba dať dohromady technický tím a vrátiť sa sem preskúmať aj nižšie časti tohto svetového unikátu. Keď neskôr diskutujem s Eddiem, tak sľubuje, že vie pripraviť twinsety aj hélium a kyslík. Dokonca je ochotný s loďou zostať na niekoľko nocí na mieste, aby sme každý deň nestratili štyri hodiny plavbou. Kým končíme pobyt, som rozhodnutý, že sa sem vrátim a minimálne tri dni sa budeme potápať iba v Great Blue Hole. V hlave už nosím príbeh, aj tím, s ktorým by sme to mohli urobiť. Chcem nafilmovať viac úsekov tohto prírodného unikátu a tiež jeho dno. Eddiemu som pri odchode naformuloval niekoľko základných otázok a už  netrpezlivo čakám na jeho email.

Text a videofoto: Jaroslav Blaško


 

06.05.2016
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions