Daedalus Reef

Úvod  /  Články  /  Daedalus Reef

Kto robí potápanie s pokorou, prinesie mu množstvo úžasných zážitkov. Kto seje vietor, zožne búrku. Tomu verím a toho sa aj držím.
Potvrdilo sa to aj počas nášho posledného safari. Po dvoch skvelých dňoch potápania, keď sme videli päť druhov žralokov, nám oznámili, že na Daedalus Reef nejdeme.
 

More rovné ako lata sa malo podľa tvrdenia kapitána do niekoľkých hodín zmeniť na besniaci živel. Nakoniec po šiestych hodinách vyjednávania a hádok nechali rozhodnutie na mňa. Bolo jasné, že ak sa naozaj naplnia reči o fatálnom zhoršení počasia, tak z úžasne rozbehnutého safari urobím Sodomu. Napriek tomu, že Egypťanov už dobre poznám, zaváhal som. Všetci však stáli za mnou, dokonca aj tí, ktorí uverili kapitánovým rečiam. Bol som im za to nesmierne vďačný.
O pol noci sme odviazali loď a vyrazili.
Pohľad na Daedalus, so síce päť, ale centimetrovými a nie metrovými vlnami, bol balzamom na dušu. Nevedel som sa vynadívať. Keď som tu bol naposledy, more divo búšilo na útes a vlny vytvárali pod vodou obrovský mlyn. Jedného z nemeckých potápačov, z lode, o ktorú sme boli uviazaní, to stálo život. Strašná situácia.
Tentoraz sme však mali šťastie. Posádka ešte len chystala laná na uviazanie a pod loďou už krúžili dva kusy Žraloka oceánskeho. Tlačil nás čas. Kapitán síce uhol, ale ihneď po ponoroch chcel vyplávať smerom k Marsa Abu Dabab.
Pri večernej hádke som sa za všeobecného nadšenia podujal, že sa budem potápať s našimi zeleninami, teda našim ženským družstvom. Každé družstvo malo svoje meno. Staré pasty boli už tradične Banana team, nováčikovia boli Kokosy, dievčatá Zeleniny a skupina Paľka Škorvagu Haukovia. K tomu menu došli tak, že Paľko so Šudem, našim kamarátom, išli čosi vybavovať do akejsi firmy. Ako to už býva, na bráne ich zastavil vartáš, s okuliarmi ako popolníky a pýtal sa na meno vodiča.
„Kafka“ vraví mu Šude. „Kavka?“ „Nie! Kafka.“ „Hauko?“
„Pri..bem mu?“ obrátil sa Šude na Paľa. Ten sa však už rehotal tak, že mu nevedel poradiť. Tak teda Haukovia.
Krátky breefing a už sme gumákom smerovali na juhovýchodnú stranu útesu. Pred nami išiel Banana team a ponor sme mali urobiť spolu. Dával som preto pozor, aby sme sa s babami zanorili o čosi bližšie k lodi.
Prúd však namiesto k lodi smeroval od lode. Otočil som dievčatá a uvidel som pod nami Šaňa Haulíka, ako bojuje s prúdom. Klesol som ku nemu a na jeho radosť som mu naznačil zmenu smeru.
Podľa dohody s mojim novým tímom som klesol o čosi hlbšie, pozrieť, či sa neukáže nejaký Žralok líščí. Dievčatá ma mali sledovať na mojich bublinách v hĺbke maximálne tridsať metrov. Keď som začal stúpať, v štyridsiatych piatych metroch som zaregistroval za chrbtom výdychy. Skoro mi vypadla automatika z huby, keď som za sebou uvidel benjamínku nášho tímu, pätnásť ročnú Veroniku. Napokon, už je advanced, vravel som si, a signalizoval som jej, nech stúpa. Milá Veronča sa len široko usmievala. Opakoval som signál, no okrem ešte širšieho úsmevu, žiadna iná reakcia.
Bol som presvedčený, že Veroniku lízol dusík, hoci ona tvrdila, že nie. Vzal som ju pekne pod pazuchu a stúpali sme spolu. Jediným problémom pri potápaní s dievčatami, ktoré potápali božsky, bolo ustriehnuť Veroniku. Lebo, ako sa ukázalo, to dievča miluje hĺbku.
Daedalus je zaplavený životom a preto tu neustále striehne smrť. Barakudy, tuniaky, húfy kranasov a sem tam na hrane viditeľnosti aj malý útesák neustále dorážali na korisť.
A my sme sa medzi nimi vznášali a sledovali tento večný boj o život.
Už som chcel vypustiť bójku, keď som zaregistroval, že oproti mne pláva statný kus žraloka. Vyrazil som k nemu. Bol pod takým uhlom, že zo začiatku som netušil o aký druh ide. Až keď pohol hlavou začal som nadšený revať do automatiky: „Kladivák!“. Žralok začal prudko klesať, kým som stíhal, padal som s ním. Potom som už len sledoval, ako mizne v nekonečnej, modrej farbe mora.
S kamerou nad hlavou som sa otočil smerom k útesu, kde všetky zeleniny a banány nadšene mávali rukami aj nohami.
Vzrušenie neopadlo ani po vynorení, ani po nastúpení do gumáka. Bol to už náš šiesty druh žraloka na tomto safari a niektorí mu hádali až tri metre. A vtedy niektorá zo žien povedala: „Fantastický ponor, kvôli tomuto sa sem oplatilo ísť!“
Ako sme sa blížili k lodi, Paľko Škorvaga na nás volal, že mali Žraloka líščieho. Iba som si priložil predlaktie ku čelu a Paľko hneď pochopil, že tentoraz Haukovia na Zeleninky nemali.


 

13.04.2010

Galéria


BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions