Bratské ostrovy 2016

Úvod  /  Články  /  Bratské ostrovy 2016

Plavba na Bratské ostrovy bola veľmi nezvyčajná. Aj na Guláške býva taká hladina iba výnimočne. More ako olej. Počas desiatok našich safari v Červenom mori som nič také nezažil. Kapitán sa ani neunúva uväzovať loď.

Zastavuje nad severným plató a my po skupinách skáčeme z lode. Priamo pod nami leží vrak Numidia. Klesáme ku nemu a spúšťame sa zhruba do polovice. Ešte neviem, aká sme skupina. S niektorými som vo vode prvý krát a niektorým sa vrak, alebo dusík, ťažko povedať čo viac, evidentne veľmi páči! Plávam z jednej strany vraku na druhú, aby sa "moji" nepridali k Mazecovej skupine a aby som ich dostal dokopy. Napokon sa pomaly púšťame po západnej strane a v slabom prúde začíname stúpať. Stena klesá kolmo dole a po chvíli sa pod nami objavuje vrak Aida. Vtom sa popred nás valí húf makrel, prenasledovaný obrovskými tuniakmi. Je ich snáď dvadsať a majú dobre cez meter. Plávajú až ku nám, potom niekoľko krát zakrúžia a miznú za hranou viditeľnosti. Vzápätí sa objavuje žralok sivý. Neskôr žralok útesový. Murény, napoleon a záplava koralových rýb, ktoré na dobré dva metre lemujú celý útes. Každú chvíľu čistiaca stanica s veľkými bodlokmi, ktorých rybky čističe usilovne zbavujú parazitov. Záplava tvrdých a mäkkých koralov, ktoré akoby pookriali. Akoby im pokles turistického ruchu v Egypte už stihol pomôcť. Pohľad ku hladine však naznačuje čosi iné. Množstvo plastového odpadu, mastné olejové škvrny... More sa nehýbe a teraz vidno všetko. Tesne pred zostatkami konštrukcie móla, ktoré vedie k majáku, končíme ponor.

Medzi ponormi plánujeme ísť na "Veľkého brata" a vyšľapať na maják. Naše úmysly však prekazí vrtuľník, ktorý sem priváža asi tridsať vojakov. Prebieha akési vojenské cvičenie a z ostrova nám oznamujú, že naň tentoraz nemôžeme vystúpiť.

Druhý ponor ideme na Aidu. Beriem aj Mišu, ktorá už dlhšie nepotápala a preto vysvetľujem ostatným členom, skupiny, že ich počkáme pri stene nad vrakom. Lenže ako vždy je všetko inak. Po pár minútach aj Miša ukazuje, že sa chce ísť pozrieť bližšie k vraku. Klesáme k oceľovému ramenu, ktoré sa týči nad najvyššie položenou časťou, vzápätí na hornú palubu a k obrovskému otvoru, ktorý tu zostal po odtrhnutej prove. To už sú pri nás aj ostatní a spolu stúpame pozdĺž steny. Opäť sledujeme loviacich tuniakov, niekoľko murén a napoleona. Vzápätí sa mi zdá, že vidím prelud. Priamo oproti nám, nádherne osvietený poludňajším slnkom pláva kladivák. Je naozaj veľký. Má snáď tri metre a vôbec sa našim nadšením nenechá vyrušovať. Vyťahujem nôž, klepem na fľašu, aby som na neho upozornil aj Miša a Mareka, ale oni sú otočení k útesu a žraloka za chrbtom si nevšimnú. Chvíľu sa vraciame s ním, až kým nezmizne z dohľadu. Mišo mi to neverí! Nechce mi uveriť ani kolega dedo Duri Tománek. Ale on si to vynahradí na Daedfalus Reef.

Odpoludnia sa presúvame k "Malému bratovi", dávame ďalší ponor a po ponore to otáčame na juh k Daedalus Reef. Chceme využiť pekné počasie. To evidentne chcú využiť aj delfíny, ktoré sa objavujú okolo lode a chvíľu nás sprevádzajú. Obed aj večera sú ako od babky. Loď sa valí po rovnej hladine a my sa bavíme pri šiše a tak. Rysuje sa perfektná partia a zábava graduje. Ale o tom nabudúce.

Text: J. Blaško, foto: P. Fric, videofoto: J. Blaško

 

23.05.2016
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions