Bieda života, alebo v manilskom slume.

Úvod  /  Články  /  Bieda života, alebo v manilskom slume.

„Ak zastavím, rozbijú mi predné sklo a ak by som vystúpil, tak ma podrežú!“ opakuje neustále náš taxikár, len aby sa uistil, že chápeme vážnosť situácie. Od šiestej ráno premýšľam ako zrealizovať filmovanie scén do nášho najnovšieho projektu „Bohatí či chudobní?“.

Oslovení taxikári ma sem odmietli zobrať a tak sme sa vrátili na hotel. Miro Lukeš sa rozhodol, že ma v tom nenechá samého a napokon sme sa s pomocou recepcie dohodli s hotelovým taxikárom, že s nami pôjde.
Prechádzame jedným z manilských slumov a dívame sa na najväčšiu biedu života. Hoci v Manile sú ľudia, ktorí sú na tom ešte horšie. Nemajú ani „domov“ v slume. Jediné čo majú je kus kartónu, na ktorom spia na ulici. Pri pohľade na tú všetku biedu už chápem, puškami a samopalmi ozbrojené kontroly pred hotelmi, úradmi a každým väčším obchodom. V banke, pri výmene peňazí sme napočítali osem po zuby ozbrojených chlapov.
V momente, keď sťahujem bočné okno, taxikár mi posunkami naznačuje, aby som pevne držal kameru. Ako náhle sa chlapík pri ceste pohne smerom ku nám, zatvára mi okno. Zúfalstvo týchto ľudí je obrovské a kriminalita ešte väčšia. Chvíľu filmujem spoza okna a neustále len opakujem „slowly“. Nič to však nepomáha, bojí sa o auto.
Pred monitorom sa mihajú hŕby odpadkov, príšerné domy pozliepané z dosiek, plechov, kartónov, plastovej fólie a všetkého možného, čo sa ani nedá definovať. Na špagátoch navešané prádlo, ktorého pôvodná farba sa nedá určiť. Na ulici špinavé deti a ešte špinavší dospelí. Malé tmavé uličky, pri pohľade do ktorých sa automaticky vynárajú predstavy o násilnostiach, ktoré sú tam denne páchané. Des a hrôza.
Títo ľudia tu žijú v absolútnej beznádeji. Väčšina z nich sa sem presťahovala za „lepším životom“ z niektorého z vyše sedemtisíc filipínskych ostrovov. Hľadali čosi lepšie, ako chudobný život v domčeku z bambusu a paliem na brehu mora, ktoré ich už nestačí živiť, lebo praktizujú lov pomocou dynamitu a kianidu. Oboje sme zažili. Jeden deň výbuchy, druhý zdochnuté ryby a voda, ktorá nás pálila na tvárach. Filipíny sú plné paradoxov.
Na križovatke pred vjazdom do slumu stoja policajti s ostreľovacími puškami. Ukazujem na nich a vravím: „Here is possible make video?“ Taxikár zastavuje, pýta sa policajtov a tí prikyvujú a ukazujú za oceľové zábrany. Vyskakujem z auta, policajti sa stavajú predo mňa a ja filmujem. Spoza pušiek a oceľových zábran sa ku nám v momente načahuje množstvo detských rúk. Napokon jednému z nich Miro podá za hrsť drobných. Chlapec sa zvrtne na päte a ako o život trieli domov. Všetci ostaní sa vrhajú za ním, v snahe ukoristiť čosi aj pre seba.
Nasadáme späť do auta a taxikárovi sa evidentne uľaví, keď mu vravím, že ideme do hotela. Na tú biedu sa viac nedokážem dívať.

Text a videofoto: D.J. (dedo Jaro)

 

21.02.2013
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions