Alžbeta Oslancová „Voda a život“

Úvod  /  Články  /  Alžbeta Oslancová „Voda a život“

To, že voda tvorí 2/3 našej planéty a bez jej príjmu do organizmu by sme neprežili, všetci vieme. Aj o smädných deťoch v Afrike sa toho už popísalo.

A človek – konzument – dennodenný spotrebiteľ Cocacoly a rôznych supermarketových „výmyslov“ si myslí, že svojou pasivitou neovplyvňuje osud organizmov vzdialených desiatky tisíc kilometrov.
V škole nás učili, že ovocie a zelenina sú zdravé. Mamička spraví v TESCU veľký nákup plný banánov, ananásov , pomarančov, avokád, kávy a nezabudne ani na tofu, lebo kdesi čítala, že sója je mimoriadne zdravá strukovina plná vitamínov. Domov odchádza s pokojným svedomím, že svojím deťom nesie zdravé desiate.
Aké sú fakty?
V exotických krajinách sa odlesňujú kvantá dažďových lesov, aby sa na holých územiach mohli vysiať monokultúry s ovocím, sójou, kávovníkom a najnovšie už aj so pšenicou a kukuricou (!) . Deforestáciou a následne umelým nasadením nových plodín sa kompletne narúša biologická rovnováha a vznikajú záplavy a zosuvy pôdy, pretože na plantážach chýba pralesná vegetácia, ktorá by zachytila dažďovú vlahu. Aby tieto dovezené rastliny vôbec dokázali prežiť v tomto nevyhovujúcom prostredí, západní podnikatelia využívajú miestne obyvateľstvo (ktoré je pracuje za pár dolárov denne) na hnojenie a postrekovanie plodín desiatkami druhov chemikálií, ktoré prenikajú do dužiny (!) plodu. Okrem toho pesticídy, herbicídy, atď. vsakujú do pôdy a môžu kontaminovať podzemné vody.
Keď prší, ľudia okolo mňa sa sťažujú na zlé počasie. Katka nemôže ísť von s kamoškami, Peťovi sa zrušil tenisový tréning, stará mama nemôže ísť do záhrady kopať zemiaky. A ja práve vtedy vychádzam von. Vdychujem vôňu borovicového ihličia, keď prechádzam naším Badínskym pralesom. Sledujem meandrovitý tok potoka, ktorý kaskádovito obmýva rozpadajúce sa kmene starých popadaných bukov a jedlí. Obdivujem kvapky, ktoré sa zachytili na žilkách javorového listu, keď odhŕňam vetvičky pred sebou. Krása. Ako sa voda správa, keď nie je narušená človekom. Aký má zaujímavý život.
Pred týždňom som sa prechádzala popri Hrone v obci Brehy, odkiaľ pochádza môj otec. Opisoval mi, ako sa s chlapcami hrávali na námorníkov, liezli po vŕbach a rukami chytali raky a užovky. Dnes z toho už veľa neostalo. Všetky stromy povytínali a namiesto nich povedľa Hrona postavili škaredý betónový múr vo výške asi jeden meter – vraj proti povodniam. Prirodzený tok rieky vyregulovali a za dedinou postavili skláreň, z ktorej všetky chemické odpady putovali prvé roky priamo do Hrona. Tak vykapali ryby, raky, žaby, užovky a iné živočíchy, ktorým sa predtým v tomto vodnom biotope výborne darilo. Dnes tam na úzkej kamienkovej pláži môžete stretnúť spitého bezdomovca rozvaleného medzi plastovými fľašami a cigaretovými ohorkami.
Existuje veľa projektov, ktoré majú za úlohu prebudiť v ľuďoch záujem o separáciu odpadu, ale povedzme si úprimne – koľkí dnes budú čistiť Zem zadarmo? Nebolo by to úžasné, keby naša vláda schválila zákon na vykupovanie plastových fliaš a plechoviek – ako je to napr. v Nórsku? O koľko percent by sa znížilo znečistenie vodných tokov!?
Vedeli ste, že keď položíte plastovú fľašu s tekutinou na slnko, tak sa z plastu začnú uvoľňovať látky spôsobujúce rakovinu? Akú vodu to vlastne pijeme?!
Štrnásť kilometrov od Banskej Bystrice smerom na Ružomberok sa nachádza obec Staré Hory a len niekoľko metrov za konečnou tabuľkou obce je malý pramienok vody, ktorý steká do Starohorského potoka. Voda získala po rozbore v Regionálnom ústave verejného zdravotníctva (RÚVZ v Banskej Bystrici) chvály na vysokú kvalitu a priaznivý obsah minerálnych látok. Každú sobotu tam s rodičmi chodíme a plníme naše 10 – litrové demižóny. Už tretí rok. A je to fantastický pocit – vedieť, čo pijete .

 

24.03.2013
BaburkaModra ZonaPotapanie.bizDive 2000
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené
created by era web solutions